Ženatý kňaz
Nie som jediný. Na Slovensku žije možno aj viac ako 500 ženatých, gréckokatolíckych kňazov. Ale takých, ktorí radi píšu články a robia obrazy, takých veľa niet. Ak vás moje články obohatia a povzbudia, budem veľmi rád.
Prišiel som k babke, aby som jej udelil sviatosť zmierenia a dal sväté prijímanie. Bolo to v októbri. Keď som odchádzal všimol som jej knihy. Trošku som sa na ne zahľadel a ona si to všimla: „Prosím, vyberte si nějakou…“ Nemal som nejako chuť, len ma prekvapilo, že tam bola kniha, ktorú dosť dobré poznám o charizmatickej modlitbe v jazykoch. Vyšla asi...
Sedíme celá rodina za stolom. Je nedeľa a my obedujeme. Dnes sa cítim dosť ťažko. Priam hmatateľne cítim únavu na ramenách. Ako keby som sa práve vrátil z lesa, kde som nahadzoval vlastnými rukami „siahovinu“ na vlečku. Ale ja som sa nevrátil z lesa. Vrátil som sa z kostola. A prečo tá tiaž na mojich ramenách? Lebo som mal takú kázeň. Je zvláštne vnímať...
V Plzeňskej diecéze máme zakázané „půlnoční mše“. Vôbec to neberiem ako tragédiu. Som vďačný za takýto postoj nášho biskupa. Áno, je to čas milosti a do kostola vtedy prichádzajú aj neveriaci. Minulý rok tak prišla mamička so svojou dcérou. Prišli na Vianoce, začali chodiť pravidelne, v lete sme jej dcéru pokrstili a chodia dodnes. Som za to vďačný. Tento rok „půlnoční“ nebude....
„Kam pôjdem na strednú školu? A príjmu ma tam? Urobím prijímacie skúšky?“ Takéto otázky včera zazneli u nás doma. Moja manželka a naša deviatačka sa rozprávali. „Pozri sa, patríme do spoločenstva a veľmi veľa ľudí tam vydáva svedectvo o tom, ako ich Pán vedie. Občas je to až neuveriteľné. Neboj sa, Pán bude viesť aj Teba.“ „No tak to si povedala nádherne,“...
Mám pocit, že je to sladšie než adventný kalendár. A teším sa na každý deň. Dívam sa na displej, na správy a čakám, či sa neotvorí nová čokoládka s nápisom „NAKA“. Nesklame, otvorí sa a ja sa neviem vynačudovať novej chuti. Dívam sa, divím sa, a dávam si dookola otázku: „To naozaj? Nesníva sa mi? Naozaj bral prezident policajného zboru také úplatky? A ako...
Prichádzajú mi sms a pozdravy s prianím požehnaného Adventu. Ja som asi nikomu neposlal, flákam to. Je nedeľa ráno a ja beriem do rúk jeden spis pápeža Františka. Začal som čítať, že ma niečo osloví a potom to použijem „ve mši svaté, počas kázaní.“ Začal som čitať a po niekoľkých stranách som si povedal: „Máme NESPOKOJNĚHO pápeža.“ On je stále s niečim...
Za všetkým čo je pekné, je čas. A hlavne trpezlivosť. Pretože ak sú niekde ruže… tak to znamená, že tam bola aj trpezlivosť. Páči sa mi porekadlo: „Trpezlivosť ruže prináša.“ Trpezlivosť sa mi nepáči. Aj ja som často netrpezlivý. Ale ak si náhodou spomeniem, že po trpezlivosti vyrastajú ruže, tak tá ťažkosť, sa v momente stáva príjemnou. Po trpezlivosti...
Prekvapila ma príjemne jedna babička. „Pane faráři, chybí mi to setkávaní u Bible.“ Takto povedala. A ja som si povedal v duchu: „Fakt? Veď to, neboli ktovie aké teologické debaty. Veď to bolo iba také priateľské „povídaní si o Božích myšlenkách“. Možno pre mňa iba jednoduché „povídání“ a nemusel som sa na to stretnutie ani pripravovať, ako tomu bolo v iných farnostiach....
Musel som tu dosku viac roztrhať. Aby viac pôsobila staro a „na zahodenie“. Pretože v Ježišovi sa naplnilo: „Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom nárožným….“ Teda zahodený kameň, sa stal nenahraditeľný.
Prečo sme vybrali takýto obrázok? Lebo Pán dáva život. Nie, nechceme sa špecializovať na modlitbu za tých, ktorí nemôžu mať deti. Áno, aj za nich. Ale tá detská nožička v košíku nech je znakom nádeje, že Pán stále dáva život. Veľa vecí, nám chce dať, aby sme mali život. Ježiš povedal: „Prišiel som, aby mali život hojnejšie…“ A preto môžeme...
badida@bip.cz