Po očkovaní

Včera som dostal druhu vakcínu. Je ráno, dve hodiny a ja sa budím na to, že mám teplotu. Idem si vziať Acylpyrín. Už nezaspím. Hlavu začínam mať plnú myšlienok.

Počul som raz z kroniky jednej obce: „Elektrina bola do obce zavedená v roku… Prvé auto bolo v obci zakúpené…“ Chcel by som dnes počuť tých jednoduchých ľudí, čo vraveli o elektrike. Keď sa v obci objavili prvé elektrické stĺpy. Ako to asi komentovali tí chlapi, drevorubači a poľnohospodári.  Určite boli medzi nimi „majstri“ nielen vo svojej robote.

A keď uvideli prvé auto? To železné čudo? Čo asi mohol prežívať taký 80 ročný dedo, keď sa prvý krát viezol v aute.

A čo to má spoločné s vakcínou?

Smrť.

Aj elektrika, aj auto. Novinky, ktoré nielen priniesli veľké možnosti. Ale vzali so sebou aj mnohé životy.

Ktovie, koľko ľudí zomrelo po zasiahnutí elektrickým prúdom?

Pani veľmi plakala: „Myslela som, že mu pôjdem na svadbu. A ja mu musím ísť na pohreb.“ Mladý chlapec, ktorý bol v aute. Ručička tachometra sa zasekla na čísle 160. A to bolo medzi dedinami.

Videl som fotku mladej ženy. Mala po očkovaní veľmi ťažké následky. Nezávidím jej to. Len si dávam otázku: „Keď toto s jej telom urobila vakcína, čo by s jej telom urobil samotný covid?“ A vravím si aj sám pre seba: „Neverím, že všetci, ktorí zomreli na covid, neverím, že by všetci títo zomreli, keby boli zaočkovaní. Určite by niektorí prežili.

Áno, teraz mám teplotu a trošku ma bolí hlava. Našťastie len 38 stupňov. Ale čo by so mnou bolo, keby som chytil covid?

Dívam sa na vakcínu ako dar. Ďakujem Bohu za lekárov, za lieky. Neberiem to ako samozrejmosť, že mám tabletky od bolesti po ruke. Neberiem to ako samozrejmosť, že je možnosť zaočkovať sa.