„Kam pôjdem na strednú školu? A príjmu ma tam? Urobím prijímacie skúšky?“
Takéto otázky včera zazneli u nás doma.
Moja manželka a naša deviatačka sa rozprávali.
„Pozri sa, patríme do spoločenstva a veľmi veľa ľudí tam vydáva svedectvo o tom, ako ich Pán vedie. Občas je to až neuveriteľné. Neboj sa, Pán bude viesť aj Teba.“
„No tak to si povedala nádherne,“ vravím manželke. „Presne tak. A nielen cudzí ľudia môžu vydávať svedectvo…“ A začali sme jej hovoriť naše zážitky, ako nás Boh viedol.
Dnes keď si to pripomínam tak si vravím: „To už nie je iba o tom, že dieťaťu poviem nauč sa takúto modlitbu.“
To už je o povzbudení k dôvere. Je to povzbudenie, ktoré sa nesie v Duchu Božieho slova: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.“
Dôverujme Pánovi, priatelia. Zážitky jeho blízkosti sú pokladom. 🙂
Aj pre pápeža Františka „veriť = dôverovať“