Poklady nezvyknú plávať na hladine. Sú hlboko na dne. Sú ukryté a nájdu ich len tí, ktorí hľadajú. Minule mi prišli cez fb dve správy. Obidve majú spoločné slovo „dno“. Ten prvý príbeh doslova dno hrnca. Poslala mi ho Anička Funtalová. Ďakujem 🙂 Ten druhý príbeh je, keď sa človek cíti „na dne“. Aj za ten ďakujem „bohuznámej“ autorke....
Predstavte si, že máte veľkú plachetnicu a je to obraz života. Všetci sa niekam plavíme. Lenže čo, ak ta plachta bude deravá? To bude problém! Toto pôstne obdobie mi pripadá ako čas, keď si sadnem k Pánovi a zašívam roztrhanú plachtu. Tak ako to bolo u tých dvoch sestier, u Márie a Marty. Jedna mala plno práce s obsluhou, druha sedela pri...
Honzíček měl dědu moc rád. Obdivoval, jak mu práce jde od ruky a jak se mu žhavé železo pod kladivem poslušně mění na ledacos. No vždycky to bylo něco pěkného, nebo užitečného. „Já bych to taky chtěl…“ „Jo? Tak pojď! Zkus si to!“ A už malý Honzík tluče velkým kladivem do kovadliny. Ale po chvilce už ho bolí ruka. „Dědečku?“ ...
Dnes ráno ma zaujalo niečo veľmi zvláštne. Síce obyčajná kapitola z Biblie (2. kniha Samuelová, kapitola 23.) Ale to čo je v nej napísane, znie trošku divne. Je to časť s názvom „Davidovi bohatýři“. Jedna veta tam znie takto: „Toto jsou jména Davidových bohatýrů: Jóšeb Bašebet Tachkemónský, vůdce osádky. Ten s rozkoší vrhal oštěp; naráz jich proklál osm set.“...
Túto jeseň si nemôžem vychutnávať. Áno, počasie nemá chybu. Aj dnes sa dalo chodiť v tričku s krátkym rukávom. Padajúce lístie je nádherné. No vedomie, že niekde padajú rakety… To je strašné!!! Ak si zakryjem oči, tak ako dieťa, ktoré sa bojí, to ešte neznamená, že rakety prestanú padať. Páči sa mi iný detský spôsob. To, čo...
Prezerám si fotky a ďakujem, že som mohol urobiť tieto obrazy 🙂
Na mojej časovej osi od rána pribúdali priania: „Krásny narodeninový deň. Uži si ho…“ Trošku ma to provokovalo. „Že uži si…“ a ja musím vysávať celý dom. Jasné, moja chyba, mal som to urobiť deň skôr. Poobede mala prísť návšteva. Dve zasvätené sestry zo spoločenstva zavolali, že nás prídu navštíviť. Keď nadišiel ten čas, už bolo...
Počas nedeľnej omše, pred 2 týždňami som dal rečnícku otázku: „Aká by bola situácia vo svete, keby prezidentom Ruska bola žena?“ Jasne, že som očakával hlavne úsmevné reakcie a aj sám som sa trošku usmieval. Jedna pani polohlasom zareagovala: „To se nikdy nestane…“ Iná pani, v inom kostole, zareagovala trošku podráždene: „Tak to by už byla válka!...
Niektoré situácie v živote človeka nesú v sebe nejaké tajomstvo. Príde mi veľmi zvláštny zážitok o človeku, ktorý ležal 38 rokov ako ochrnutý pri rybníku. Tento príbeh nájdeme v evanjeliu podľa Jána – 5. kapitola: Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš...
Takto mi povedala jedna pani tu v ČR. Bol to jediný prípad a trošku ma to aj prekvapilo, že vôbec použila takéto slová. Nakoniec vysvitlo, že ide o pokrstenú Slovenku, ktorá sa tu pred mnohými rokmi prisťahovala. Samozrejme, že je to už starenka. S manželom mali len civilnú svadbu. No na omšu do farského kostola neprišli nikdy. Asi nemali čas. Nepodarilo...
badida@bip.cz