Dnes je Valentína, deň zaľúbených. A mne príde sympatická otázka: „Bol Ježiš zaľúbený?“ Bol čas, keď som pri takejto otázke očakával, že niekto sa ide vysmievať z Krista. Vnímal som to provokačne, no teraz už viem, že sa tejto otázky netreba vôbec báť.
Meno Ježiš bolo úplne obyčajné meno. Takéto sa vtedy dávalo chlapcom. Nebolo to nič nezvyčajné. Dodnes v niektorých krajinách patrí meno Jesus medzi bežné. Najmä v španielsky hovoriacich štátoch, no vraj aj v USA majú muži s týmto menom meniny 25. decembra.
Prečo o tom píšem? Lebo Ježiš bol aj skutočným človekom. Už v druhom storočí sa objavil blud „doketizmus“, ktorý tvrdil, že Ježiš mal iba zdanlivé telo. Myslím si, že aj v dnešnej dobe je táto heréza ešte dosť živá. Nie je zjavná, skôr skrytá. A ako sa to prejavuje? Tak, že ľudia by najradšej tvrdili, že Ježiš nemusel ani spať, ani jesť, ani cikať, či kakať… atď.
Nemohol mať svätožiaru. Ježiš nesvietil s aureolou okolo hlavy, lebo by všetci videli a vedeli. Démoni kričali: „My vieme kto si!!!“ Ale bežní ľudia, hlavne z Nazareta vraveli: „Čo nám to tu ten ide rozprávať, veď ho veľmi dobre poznáme…“ Aký milý „dôkaz“ nám Nazaretčania takto nechtiac ponúkli. Im prišiel ako úplne normálny, jeden z nich. Nie ako niekto pomazaný, nie ako „Mašijah“ (Mesiáš).
A teda mohol byť Ježiš vo svojej puberte, či mladosti do niekoho zaľúbený? Ak bol normálnym človekom, tak prečo by nemohol byť aj zaľúbený? Tá otázka nie je až tak dôležitá. Ale uveriť, že Ježiš mal skutočné telo, že bol skutočným človekom, to je veľmi dôležité. Lebo ináč by necítil ani bolesť a kríž by bol iba veľkým klamstvom. Ale On sa stal Mužom bolesti!
A keď vstal z mŕtvych, prišiel k apoštolom a keď videl ich des a poznal, že sú na smrť vydesení, že vidia ducha, dal im úplne ľudskú otázku: „Máte tu niečo na jedenie?“ A aby ich upokojil, začal pred nimi jesť. Aký nádherný dôkaz človečenstva, alebo lepšie povedané dôkaz telesnosti.
„Telo je zlé!“ Takto to znelo v mnohých dobách. Keby bolo zlé, Slovo by sa nestalo Telom. Netvrdím, že neexistuje zlá telesná žiadostivosť. Netvrdím, že „máme zmyšľať podľa tela“ ale je potešujúce si pripomínať to čo vraví Božie slovo: „Boh videl, že je to veľmi dobré.“
Neverím, že by Ježiš na svadbe v Káne Galilejskej neochutnal vodu, ktorú premenil na víno. Neverím, že by mu neudrelo do hlavy. Keď mal normálne telo, musel cítiť aké kvalitné víno pije. Aj o ňom museli platiť slová žalmu: „Víno obveseľuje srdce človeka.“
Minule jeden pán namaľoval na kameň siluetu nahého ženského tela a uverejnil to na fb. Mnohí to obdivovali, no jedna pani tam dala komentár: „Čistá prasárna.“ 😀 😀 😀 Trošku ma to pobavilo. Veľa ľudí ju odsúdilo v duchu: „prišla ste zo stredoveku“. Ja ju neodsudzujem ale na druhej strane je dobre si pripomenúť to, že ľudská sexualita, vzájomná príťažlivosť je darom a erotickú lásku vložil do života ľudí Stvoriteľ.
Raz mi jedna čitateľka napísala: „Ale ty si ženatý…“ Ako keby mi vyčítala to, že nie som kňaz v celibáte. Charizmu celibátu som síce nedostal, ale byť ženatý to tiež nie je zlé. 😀 😀 😀 Veď ináč by ani nebol dnešný sviatok – sv. Valentína.
Ak ste sa dočítali až sem, tak Vám prajem pekný deň svätého Valentína 😉