Táto otázka zaznela v autobuse cestou naspäť do Českej republiky. Rozmýšľal som čo povedať a napadol mi iba jeden jednoduchý zážitok.
Išli sme sa pozrieť do mesta Vincenza. Cestovali sme autobusom. Z Camparmo do Vincenza to trvalo asi hodinu. Nejako som si neuvedomoval počasie vonku, lebo vo vnútri bola zapnutá klimatizácia. Až keď sme všetci vystúpili z autobusu, mal som pocit, akokeby ma niekto „omráčil“. Teda neviem či je to správne slovo, ale šok z horúčavy bol veľký. Až potom som počul ako niektorí vraveli: „Na displeji autobusu svítilo čtyřicetdva stupňu“.
Začal som sa potiť a na celom tele sa začali na mňa lepiť šaty. Pretože mala nasledovať omša obliekol som si ešte liturgický odev a šaty sa ešte viac prilepili.
Nasledoval spev, čítania a Alvaro začal kázať. A ja som postupne prestal cítiť nepríjemnosť horúčavy. Osvieženie prichádzajúce z jeho slov začalo víťaziť. Až potom som si to uvedomil: „Vidíš, prestal si vnímať horúčavu, lebo si vnímal Božiu blízkosť, ktorá prišla prostredníctvom ohlasovaného slova.“
Iba s týmto jedným zážitkom som sa na ceste naspäť podelil. Ale vravím: „Ja někdy nevidím hned výsledky, nebo ovoce. Až později…“
Uplynulo päť dní a vo mne rezonuje aj Camparmo, aj Pasubio. Čo majú spoločné? Skaly a pustatinu. Nič zvláštne. Dalo by sa povedať, že sú ako púšť. Bez života. A napriek tomu, Ricardo pred viac ako 45 rokmi tam strávil 2 mesiace. Modlil sa a postil. A musel tam zažiť niečo veľmi silné. Ináč by z toho miesta nevytryskol život a nevyrástla Koinonia, spoločenstvo, ktoré má bratov a sestry po celom svete.
Keď si dám otázku: „Čo tam Ricardo zažil?“ Odpoveď je: „Božiu blízkosť.“ Lebo keď sa človek otvorí na modlitbu, pôst, tak sa otvára na Božiu blízkosť, na mystiku.
A čo je srdcom mystiky? Láska. Všetci mystici mali skúsenosť Ohňa Božej lásky. Keď sa Boh zjavuje človeku, tak ho vtiahne do svojej lásky.
Ricardo často cituje svätú Tereziu Avilsku, svätého Františka Saleského. Obidvaja sú ľuďmi, ktorí horeli Ohňom lásky.
Teda čo som si doniesol z Pasúbia a Camparma? Znovu som si pripomenul, že mystika je vstúpiť do blízkosti Ohňa. Myslím, že Mojžiš pred horiacím kríkom sa cítil milovaný. Oheň nezostal len na kríku, ale naplnil srdce Mojžiša.
Zo srdca sa mu potom dostal do života a Mojžiš sa stal Božím priateľom. To isté sa prihodilo Šavlovi na ceste do Tarzu, aj svätému Igncovi z Loyoly, aj mnohým ďalším.
To je Božia ponuka: „Vstup do modlitby. Priblíž sa Ohňu a obklopí Ťa láska“. Hoc aj uprostred pustatiny a nehostinných skál.
Skaly ťa nepohostia, ale Pán čaká, aby ťa pohostil svojím Duchom. On hostil už mnohých mystikov. A možno práve takéto pusté miesto potrebujeme. Aby nad nami mohlo zaznieť slovo, ako nad Jánom Krstiteľom.
Ďakujem Pane zástupov, že prichádzaš, aby sme počúvali Tvoj hlas. Ďakujem, že prichádzaš, aby sme horeli tvojím Ohňom lásky. Ďakujem za mystikov, ktorí dosvedčujú, že žiješ a prichádzaš.
Preto chcem vyhľadávať „pusté miesto“ každý deň, aby si ku mne hovoril. Aby som bol obklopený Tvojím Ohňom. Amen.