Kostol nie! Stačí les.

Takéto slová občas počujem. Aj minule jeden človek napísal pekne na svoj status: „Vstúpil som do svätyne…“ a myslel tým prechádzku v lese. Opisoval krásu prírody, a to ako v nej načerpal novú silu. Príroda vôkol nás je veľkým darom. Pomáha nám.

Aj mne by veľmi chýbalo, keby som nemohol chodiť do lesa. Niekedy sa zamýšľam nad starými ľuďmi, ktorí už nemôžu chodiť: „Ako dlho ten starký nebol v tej hore? V mladosti tam pracoval, poznal každý kameň, každú studničku… Uplynulo toľko rokov a nič. Keby som ho tak mohol vziať a odviezť tam na vozíku. Čo by to s ním urobilo? Bol by rád? Myslím, že áno. Asi by ho to občerstvilo.

Napriek tomu, les nestačí. Prečo? Asi najjednoduchšia odpoveď by znela: „Lebo nie sme stromy.“ Ale chcel by som to trošku viac vysvetliť.

Na omši som mal iba troch ľudí. Jeden pán sa tam ocitol náhodou, pretože pricestoval na neďaleký ranč. A vraví: „Viete čo? Kone medzi sebou sa chovajú k sebe lepšie ako ľudia.“ Neviem, či som ho správne pochopil, ale on sa cítil medzi koňmi lepšie, než medzi ľuďmi.

Polnočná omša je obľúbená. Do kostola vtedy ľudia prídu. Myslím si, že to je pekný príklad toho, čo chrám ponúka. Les takúto atmosféru nikdy neponúkne.

Už aj predstava, že niekto sedí na Vianoce doma sám. Aj to už v niekom vyvoláva pocit strachu. Ak mám niečo sláviť, potrebujem druhého človeka. V lese sa dá oddýchnuť, ale nie sláviť.

A čo na to Božie slovo? Odpoveď nájdeme na mnohých miestach a je jednoznačná: „Boh prebýva uprostred svojho ľudu.“ A je jedno, či ide o podzemné katakomby, alebo katedrály. Dôležité je byť spolu. Chrámy boli postavené, aby boli miestom slávenia.

Musí sa v nich spievať, lebo keď človek oslavuje, je mu do spevu. Preto tá akustika. Aby znela Božia sláva, aby sa srdcia naplnili radosťou, že Pán je dobrý a je uprostred svojho ľudu.

„Blažený ľud, ktorý vie jasať!“ Žalm 89,16

Kone sa k sebe môžu chovať lepšie ako ľudia. Aj les je miestom, kde si nádherne oddýchnem. Ale Pán prebýva uprostred svojho ľudu. 😊 A apoštolom dal praktický príklad. Zobral nádobu s vodou a začal im umývať nohy. A potom povedal: „Robte to aj vy. Umývajte si nohy.“

Sú iba dve možnosti. Utečiem zo spoločenstva, lebo tam niekomu „smrdia nohy“, alebo sa zohnem a umyjem mu ich. Môžem utekať do lesa, ku koňom, k zvieratám. Je to jednoduchšie.

Lepšie je ale opakovať napríklad takúto jednoduchu modlitbu:

„Pane, Ty si Emanuel. To znamená: „S nami Boh!“ Prosím, daj mi svojho Svätého Ducha, nech aj ja zostávam v spojení s bratmi a sestrami. Daj nech sa moje srdce nezatvrdzuje keď uvidím slabosti svojich blízkych, lebo aj ja som slabý a potrebujem Tvoje milosrdenstvo. Áno, chcem, aby si ma požehnal viac, ako si zaslúžim. Buď voči mne zhovievavý a veľmi veľkorysý a ja chcem byť tiež zhovievavý voči ľuďom vôkol mňa. Amen.“