Tri pôstne, čarovné oriešky.

Milí priatelia. Mnohí sa dnes postíte. Mnohí sa aj spotíte 😊, hlavne pri príprave štedrej večere. Aby som Vás povzbudil, prinášam Vám „tri pôstne oriešky“. Oriešok zvonku nemusí vyzerať pekne. Tak ako aj pôst nie je príjemný. Ale vo vnútri nesie niečo tajuplné, nádherné a oveľa cennejšie.

Prvý oriešok

Bol som na stretnutí mládeže a blížil sa 6. január. U nás doma sme vtedy slávili Vianoce podľa juliánskeho kalendára.

Na stretnutí mladých sme sa za seba navzájom modlili. Nezabudnem na jeden zvláštny zážitok. Keď sme sa modlili za jedno dievča, položil som jej ruky na hlavu a ona v tom momente pocítila nejakú zvláštnu bolesť hlavy. Nerozumel som tomu, ale chápal som to, ako nejaký duchovný boj. Bolo to 5. januára a ja som večer musel odísť domov, na Vianoce.

Nasledujúci deň, sme mali Štedrý deň a tak ako všetci, postil som sa aj ja. Ale tento pôst som obetoval za to dievča „so zvláštnymi bolesťami hlavy.“

Po Vianociach som sa vrátil na stretnutie. A keď som ju stretol, dala mi veľmi zvláštnu otázku: „To koľko si sa za mňa modlil? Celý deň ma bolela hlava.“

Neprezradil som jej, že som sa za ňu postil. Ale tento zážitok sa ma dotkol do hĺbky duše. Neočakával som, že pôst môže až tak pôsobiť. Dodnes si na to spomínam: „To koľko si sa za mňa modlil?“

Druhý oriešok

Odišiel som z kláštora a automaticky som sa stal nezamestnaným. Mladý muž, „skrachovaný bohoslovec“, ktorý sa stal príťažou pre vlastných rodičov. Celú mladosť som im vravel, že budem kňazom a zrazu je všetko fuč. Veľmi, veľmi ťažké obdobie môjho hľadania to bolo.

Prosil som Pána o prácu, o zamestnanie, aby som mohol odísť, osamostatniť sa. Aby som mohol byť bližšie spoločenstvu mladých v Prešove.

Na jeden deň nezabudnem. Naobedoval som sa a vravím: „Pane, budem sa pol dňa postiť. Viac nedokážem a Ty to vieš… Budem sa modliť za to, aby som dostal prácu.“

Hodiny pomaly plynuli a ten istý večer mi zavolal kamarát z Prešova: „Marek hneď zajtra volaj na charitu. Uvoľnilo sa tam jedno pracovné miesto, hľadajú tam niekoho.“

A to bolo presne to, čo som potreboval. Vzali ma tam, pracoval som tam 5 rokov až do mojej kňazskej vysviacky.

Tretí oriešok

Kamarátka sa nám posťažovala: „Neviem čo robiť. Môj manžel pije a nemal by. Berie psychiatrické lieky. Je to dobrý človek, ale to ho úplne zničí. A nielen jeho, celú rodinu…“ plakala, nevedela si rady, dokonca rozmýšľala, že sa rozvedie. Jej manžel sa pre ňu stal veľkým rizikom. Keď hovorila, čoho všetkého je schopný ako opitý urobiť… tak to tu ani nemôžem napísať. Hrôza!!!

„Neviem, ako ti pomôcť, ale jedno vyskúšame zajtra sa budeme zaňho prísne postiť, pridaj sa k nám.“ Stalo sa tak. Postili sme sa a spojili to s modlitbou. A stalo sa niečo zvláštne vo vnútri toho človeka. Krok po kroku došlo uňho k veľmi peknej zmene. Neviem, či k tomu pomohol náš pôst, ale chcem v to veriť.

Už uplynulo niekoľko rokov a ten človek sa drží. Slzy jeho manželky som už dávno nevidel. A veľmi za to Pánu ďakujem.

Priatelia, prajem Vám odvahu k pôstu, ktorý bude spojený s modlitbou srdca. Nie preto, aby sme uvideli „zlaté prasiatko“, ale aby sme uvideli, že Pán je veľký.

Pekné a požehnané Vianoce prajeme. 😊