Modlitba ako šampus

Možno aj preto sa nám nechce modliť, pretože máme modlitbu spojenú s nepríjemnými pocitmi. Som si istý, že mnohí to takto vnímajú: „Modlitba je zápas, je to duchovný boj. A už slovo „boj“ sa bije s radostnou atmosférou, ktorú pripomínajú bublinky šampusu.

Čo tak dívať sa na modlitbu iným pohľadom? Radostnejším. Je azda Boh proti radosti? Nespôsobil práve Duch Svätý v apoštoloch také pocity, že mnohí, ktorí sa na nich dívali, o nich povedali: „Sú opití?“ Pozrite si to v Biblii. Alebo ako Dávid tancoval pred Archou zmluvy. Nebol vtedy „opitý Duchom Svätým“.

Už som o tom písal, ale musím to opakovať dookola. Vrátili sme sa traja chalani na internátnu izbu. Boli sme na modlitbovom stretnutí. Štvrtý spolubývajúci, bol neveriaci. A po chvíľke, keď nás pozoroval nám dal otázku: „Vy ste sa boli modliť? No určite! Vy ste boli niekde v krčme!!!“ A mne vtedy došlo, že my sme doniesli do izby „chuť opitosti“.

Nemodlíš sa, lebo je to ťažké? Nie si verný v modlitbe, lebo je to náročné? Tak si skontroluj svoj pohľad na modlitbu. Máš „uhol šampusu“?

Teda keď sa ideš modliť povedz: „Pane, idem sa modliť, lebo sa chcem radovať. Chcem sa tešiť. Chcem byť naplnený Tvojou radosťou, lebo Ty Bože si dal napísať do Biblie: „Radosť v Pánovi je vašou silou!“ A potom si to povedal aj apoštolovi Pavlovi, aby to opakoval dookola: „Radujte sa v Pánovi!“ Preto sa chcem radovať. A stále keď sa idem modliť, chcem sa z Teba Bože radovať.

Pane, idem sa modliť a chcem si pripiť „šampusovou modlitbou“ na kráčanie s Tebou, na všetky víťazstva, ktoré s Tebou dosiahneme. Pane, už teraz si pripíjam, už teraz sa teším, že Ty ma neopustíš, lebo si verný!!!“