On neznáša, keď spievaš.

Často si spomínam na postavu obuvníka, či krajčíra z pohádky „Pyšná princezna“. Utekal za hranicu kráľovstva a tam si z chuti zaspieval.

Sme stvorení preto, aby sme spievali. A je to jedno či máme hudobný sluch, alebo nie. Žijeme na tejto zemi, „aby nám bolo do spevu“. Žijeme, aby sme boli šťastní.

Ako často nám Boh v Biblii hovorí: „Spievajte, jasajte, tešte sa z toho, že ste môj ľud. Udrite na bubon, hrajte na citaru… hrajte na akýkoľvek nástroj… nech vám je do spevu. Blažený ľud, ktorý vie jasať!“

Vraj to bol svätý Augustín, ktorý povedal: „Kto spieva, dvakrát sa modlí.“ (Bude mať v piatok sviatok)

A mnohí spievali napriek tomu, že im to bránili. Apoštoli boli uväznení v žalári, spievali a Boh spôsobil to, že nastalo zemetrasenie.

Dnešný svätec, mučeník, blahoslavený Metod Dominik Trčka bol vo väzení, spieval koledu, lebo bol čas Vianoc. A dostal za to prísny trest. A následne zomiera. Za spev.

Prečo? Lebo nepriateľ našej spásy sa bojí, keď spievame Bohu na slávu. Nepriateľ sa trasie. Nie z toho, že spievame falošne, ale z toho, že svojím spevom privolávame Božiu moc. Totiž: „Radosť v Pánovi je našou silou!“

Preto spievajme. Napriek všetkým ťažkostiam a skúškam, môžeme spievať. Lebo Pán neopúšťa svoj ľud. On nás vedie, On kráča s nami. Pán dá silu svojmu ľudu!