Génius a jeho skratky.

Kráčam lesom, modlím sa ruženec. A prichádza pekná myšlienka, príbeh, ktorý určite poznáte. Slnko a vietor súťažili, kto skôr vyzlečie človeku kabát.

„Vietor, môžeš začať.“ Vraví slnko. „Začni, pusti sa doňho!!!“ A pozoruje čo urobí vietor. On sa nafúkne a poriadne sa oprie do človiečika v kabáte. Chce z neho ten kabát strhnúť. No ten sa doň ešte viac schová. Dvihne golier, pozapína poriadne všetky gombíky a silno si ho pritisne k sebe. Vietor sa „naparuje“, nafukuje, no nič viac nedokáže. Kabát nezíska.

„A teraz ja…,“ vraví slnko. A začalo trošku viac hriať. Svojimi lúčmi pohladilo človeka po hlave a na jeho čele sa v priebehu niekoľkých sekúnd zatrblietali kvapky potu. A slnko pokračuje a pohladí jeho ramená a chrbát. „Och, ale je horúco!“ A pod momentom bol kabát dole. Slnko vyhralo.

Niekedy uvidíme, že človek má špinavý kabát. Ta špina to sú hriechy, slabosti, nedokonalosti. A ako tomu človeku pomôcť, aby sa tej špiny zbavil. Ako mu pomôcť vyzliecť tu špinu?

Ježiš prišiel medzi hriešnikov, jedol s nimi, bol im blízko. A aká bola ich reakcia? Začali si vyzliekať „kabát hriechu“.

No prichádza „Génius“. Ten, ktorý rád vymýšľa skratky. A má „geniálnu skratku“: „Ty chceš hriať? Byť dobrý a čakať? Urýchli si to! Načo tak dlho čakať? Zober drevo, naukladaj na seba a toho človeka, s tým strašne špinavým hriešnym kabátom… toho postav hore. Na tu kopu dreva s ním! A samozrejme dole to podpáliš.

Uvidíš, bude mu teplo a hneď od seba odhodí ten špinavý kabát. Ten špinavý, hriešny kabát, ten musí zhorieť!!!“

A „Génius“ pokračuje: „Ja viem. Teba štve, že v tej pšenici je veľa kúkoľa? A máš pravdu! Je toho zla veľmi veľa. Naozaj! Kam ten svet speje! Pozri, aj tam, aj tam! To je katastrofa! Ako sa môžeš na také niečo dívať? Ako môžeš s takým niečím súhlasiť? A dokedy chceš čakať? Už niečo rob! Choď vytrhaj ten kúkoľ! Alebo ak chceš skratku, zapáľ celé pole. Hlavne nech kúkoľ zhorí! Rýchlo!“

„Génius“ nemá rád čakanie. On sa ponáhľa. A dáva diabolskú radu: „Rýchlo znič hriech, ktorý vidíš vôkol seba.“ Nekompromisne skoncuj so zlom. Buď nemilosrdný!

Ježiš sa neponáhľa. On už vyhral.

Po prechádzke prichádzam domov. Hovorím si: „Aké bude asi zajtra evanjelium? Neboli náhodou tieto myšlienky prípravou na zajtrajšie kázanie?“

Otváram evanjelium a tam otázka: „„Pane, kolikrát mám odpustit svému bratru, když se proti mně prohřeší?“…

Mne to pasuje. Asi by som tu otázku trošku pozmenil: „Pane, ako dlho môže môj brat chodiť v špinavom kabáte? Ako dlho ho mám trpieť? Stačí 7 dní? Alebo 7 rokov? A Ježiš vraví: Sedemdesiatsedem…“