Milovaný Jób

Cez týždeň bolo čítanie z knihy Jób. Čítal som slova Jóba a zíral som. Veď to je až neuveriteľné, že takéto slová nachádzame v Starom zákone:

 „Ale já vím, že můj Obhájce žije a jako poslední vstane na zemi, u sebe mě postaví po mém probuzení a ve svém těle spatřím Boha. Já sám ho spatřím, mé oči ho uvidí, ne jako nepřítele: mé ledví v mém nitru touhou (po něm) prahne.“ (Job 19,21-27)

Je to priam neskutočné, akú dôveru má Jób voči Bohu. On si opakuje: „Viem, že môj Obhájca žije!“ Ako sa to nádherne hodí na Ježiša. A teraz pozor… Jób ešte nepoznal Ježiša. Jób je ešte v Starom Zákone a už tak silne tu vanie Duch Nového zákona.

 A Jób sa utvrzdzuje v nádeji: „Mé oči ho uvidí… a ne jako nepřítele.“ Nádherné je to. Máme to robiť aj my. Upevňovať sa v nádeji. Moje oči uvidia Pána a nie, ako nepriateľa.

Toto čítanie sa čítalo 1.10., keď si cirkev pripomínala Svätú Terezku z Lisieux. A vidíme, že aj v jej živote pôsobil tento dobrý Duch. Ona opakovala: „Po mňa si nepride smrť, po mňa si príde Ježiš.“

Ľudia zomierajú. Neminie to nikoho z nás. Ale môžeme sa na to pripraviť. Keď Jób mohol dôverovať, o čo viac môžeme hovoriť my: „Môj Obhájca žije!!!“ Veď my sme s Kristom zjednotení krstom.

Keď si mohol Jób dodávať odvahu: „Moje oči ho uvidia nie jako nepriateľa…“ To isté môžeme opakovať aj my: „Já sám ho spatřím, mé oči ho uvidí, ne jako nepřítele: mé ledví v mém nitru touhou (po něm) prahne.“

Milovaný Jób, ďakujem Ti za tieto nádherné slová viery.