Pani profesorka z gymnázia sedela v lavici. Ja som stál pred ňou a rozprával. Ako za dávnych čias na gymnáziu. Tentokrát to však nebolo v triede, ale v chráme. Opisoval som jej drevený chrám, interiér, ikony… (viac vo filme „Ukryté poklady“) Rozprával som a ona veľmi pozorne počúvala. Dávala pozor, či ma nenachytá na nejakej chybe. Ako vtedy, keď som odpovedal na vyučovacej hodine. A dostať od nej jednotku na vysvedčení, to bola riadna fuška. Niekoľkokrát sa mi to ani nepodarilo.
Počúvala, počúvala… A po chvíľke ma oznámkovala. Vraví mi s celou vážnosťou: „Vy ste Boží muž.“
Tak takúto známku z jej úst som vôbec nečakal. 🙂
Keď si tento zážitok pripomeniem, tak mi je trošku do smiechu. Ja a Boží muž… A prečo mi takto povedala? Lebo si vypočula moje svedectvá. Mnohí ich poznáte. Opísal som ich v knihe „Lepší holub na streche“.
Keď svedčíme o Božích skutkoch v našich životoch, tak to často u iných ľudí vyvoláva obdiv.
Existuje nejaká čierna Božia listina? Existuje nejaký zoznam ľudí, v ktorých by Boh nechcel prejaviť svoje milosrdenstvo? Existuje na tejto zemi nejaký človek, v ktorom by Boh nemohol zjaviť svoju dobrotu a lásku? Som hlboko presvedčený, že neexistuje žiadna čierna listina. On je Emanuel, Boh s nami. On nám chce žehnať, posilňovať, zjavovať v našich životoch svoje skutky.
A potom, keď to niekomu povieš, čo Ježiš urobil v Tvojom živote, budeš počuť na vlastné uši: „Ty si Božia žena. Ty si Boží muž.“ A je to pravda, hoci je v to niekedy ťažko uveriť.
A budeš pyšný? Nie. Povieš tak ako Mária: „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný … jeho milosrdenstvo trvá naveky.“