Dnes ráno som si písal s jednou „fb priateľkou“, ktorá žije v Litmanovej. Osobne sa nepoznáme, ale jej slová vo mne vyvolali krásne spomienky. Napísala: „Je to miesto, kde sa nebo dotklo zeme.“ Počul som to už viac krát. Ale niekedy slová okolo iba preletia, bez toho, aby sa zachytili. Tentokrát, však do mňa jemne narazili. Napísala tiež:...
Prekvapilo ma to. A to dosť. Mladý kňaz. Naposledy som ho počul asi v roku 2018. Zavolal som mu a vravím: „Matúš, ahoj! Prosím ťa, mohol by som ti poslať niekoľko výtlačkov mojej knihy „Lepší holub na streche“, aby si ich ponúkol vo svojej farnosti?“ „Knihu? Daj pokoj s knihami. My tu máme toľko starosti…“. Myslím, že vtedy budovali chrám,...
Jej manžel odišiel do zahraničia. Emigroval po prvej svetovej vojne do Ameriky a doma ju nechal so siedmymi deťmi. Tento zaujímavý príbeh rodiny Dubayovcov dávali minule v rusínskom národnostnom magazíne. Zaujalo ma to. On, kňaz a odchádza s emigrantami. A potom posiela peniaze, aby manželka kupovala polia a lesy. Má investovať. A čo ona? Klame. Teda aspoň ja som to tak pochopil. Peniaze použila na vzdelanie...
Mnohí mi napísali alebo povedali: „Máš talent.“ Ale keby to bolo iba o tom, že človek má nejakú zručnosť, tak by to bolo málo. Pre mňa bolo rozhodujúcim momentom to, že som sa dostal mimo zónu komfortu. Čo tým myslím? Spolu s manželkou sme vstúpili do kresťanského spoločenstva, kde na seba ľudia zoberú záväzky. Je to záväzok osobnej modlitby,...
Počas modlitby ma niekedy obklopia silné myšlienky. Bolo to aj dnes. Až som mal z toho „husiu kožu“. Pri obyčajnej, jednoduchej modlitbe svätého ruženca. Rozjímal som práve o umučení Ježiša, prvé tajomstvo bolestného ruženca. Je to teraz aktuálne. Zajtra bude sviatok povýšenia Svätého Kríža, v stredu má sviatok Panna Mária Sedembolestná. Utrpenie, bolesť, ťažkosť. Kto by po tom túžil?...
Na malom nádvorí stáli pohromade žiaci a aj niekoľkí rodičia prvákov, stredoškolákov na umeleckej škole. Ja samozrejme ako rodič. Mnohí sedeli na stoličkách, no tí, čo prišli neskôr, museli stáť. Nikdy som na tejto škole s názvom „Zámeček“ nebol, trošku som blúdil, ale nakoniec s miernym oneskorením som to našiel. Po úvodných rečiach pustili film umeleckého riaditeľa, ktorý sa tam nemohol ukázať...
Kaplnka patrí do územia našej farnosti. Nikdy som tam ešte nebol. Až dnes sa mi pod prsty dostal od nej kľúč a vravím manželke: „Poď, ideme sa tam konečne pozrieť. Stále som na to zabúdal.“ Sadli sme do auta a cestovali niekoľko kilometrov. Otvoriť ju nebolo jednoduché. Napasovať starý kľúč do starých dverí, chcelo to trochu trpezlivosti, no podarilo sa. Dvere...
Sedeli sme v aute. Štart z Košíc do Hlohovca, no vravím si: „Urobíme zachádzku do Litmanovej na horu.“ A tak aj bolo. Cestou sa mi pripomínala veta o. Maxima, ktorú povedal na odpuste v Klokočove: „Niekedy putovali z kláštorov a na sklonku dňa prichádzali na miesto, kde našli nocľah, posilnenie a mali možnosť prepriahnuť kone…“ Zaujalo ma to. „Prepriahnuť kone!“ Unavené nechať v stajni a zapriahnuť iné, s novou silou. A v kútiku...
Táto otázka zaznela v autobuse cestou naspäť do Českej republiky. Rozmýšľal som čo povedať a napadol mi iba jeden jednoduchý zážitok. Išli sme sa pozrieť do mesta Vincenza. Cestovali sme autobusom. Z Camparmo do Vincenza to trvalo asi hodinu. Nejako som si neuvedomoval počasie vonku, lebo vo vnútri bola zapnutá klimatizácia. Až keď sme všetci vystúpili z autobusu, mal som pocit, akokeby...
Pred niekoľkými rokmi ma požiadali, aby som urobil nejakú drevorezbu pre kňaza, ktorý oslavoval šesťdesiatku. Nepovedali, ako by mala vyzerať, nechali to na mňa. Premýšľal som, aký motív použiť a najlepšie sa mi zdalo slovo: „Poď za mnou. Ja z teba urobím rybára ľudí.“ A tak som urobil loďku plnú rýb a Ježiša v nej. Plachta lode a Ježišova svätožiara vytvorili číslo „60“....
badida@bip.cz