Dlhuješ niekomu peniaze a neponáhľaš sa vrátiť?

Je nedeľa ráno a cez fb mi jedna moja známa napísala: „Pošli mi číslo účtu.“

„A načo Ti bude 😀 😀 😀 “

A jej odpoveď: „Chcem Ti poslať časť svojho desiatku.“

Pre tých, ktorí nevedia o čo ide: dávať desiatok, znamená obetovať desať percent zo svojho celkového príjmu. My s manželkou takto robievame už niekoľko rokov.

Prekvapilo ma to, samozrejme aj potešilo a moja reakcia: „Tak to je supér!!! 😀 Pred niekoľkými dňami som poslal desiatok ja, a teraz to ku mne prichádza z inej strany.“ 😀 Ale nie je to až také zvláštne, lebo Boží prísľub znie: „Dajte a dajú vám…“

Bol čas, keď nám dosť často klopali na dvere. V Michalovciach to bolo. Na jedného kamionistu obzlvášť nezabudnem.

„Okradli ma, všetko mi ukradli… Prosím požičajte mi 200 €.“

A ja s manželkou sme uverili a požičali. Bol piatok a on nám mal v pondelok poslať peniaze na účet. Do dnešného dňa neprišli.

Už sme sa poučili. Minule mi úplne neznáma pani zo stredných Čiech volá: „Prosím vás pane faráři, pomozte… Dcéra ma polámané bríle…“

„Pani, vy odo mňa pýtate peniaze, ale ja vás vôbec nepoznám. Určite ste nespadla z inej planéty. Žijete medzi ľuďmi a vzájomne si pomáhate. Musíte sa obrátiť na tých, ktorí vás poznajú, ktorí vám dôverujú. Raz vy pomôže im, inokedy oni pomôžu vám. Určite takých poznáte, že? A určite majú s vami dobré skúsenosti a veria vám. Že? Ja vám nemôžem veriť, lebo vás nepoznám. A žiaľ veľa krát nás oklamali.“ Pani mi dala za pravdu a pekne sme sa rozlúčili.

Iný prípad. Záujemca o byt. „Momentálne jsem tak trochu bezdomovcem. Nemám kde bydlet…“ Pozerám naňho, chodí síce do kostola ale len krátko. Má auto, už si hľadá aj prácu. To znamená, že finančne nebude na tom až tak zle. A tak idem, ukážem mu voľný, farský byt. Už rok tam nikto nebýva a ten kto tam býval bol neplatič. Ledva sme ho z bytu dostali preč.

„Tak tenhle byt se mi líbi. Není velký, ale já bych to bral.“

A ja sa pokúšam získať viac informací: „Řekni mi prosím Tě, víc o sobě…“ A on rozpráva a rozpráva. Dosť dlhu chvíľu. A na záver vravím: „Dej mi teď hned nějaké telefonní číslo, na které teď když zavolám, tak mi dají na tebe dobré reference.“

„No, tak to jsi mě dostal. Nemám žádne číslo. Nemám nikoho…“

„Jak je to možné??? Nemáš nikoho, kdo by se za tebe zaručil? Nespadnul jsi předce z měsíce! Víš co, tak to nechame otevřené… Nezlob se… Ty popracuj na vztazích s lidma. Získej dobré reference a možna Ti pak pronajmeme byt. Ale my prozatim nebudeme riskovat… Souhlasíš?“

Súhlasil. Rozišli sme sa v dobrom. On dostal nádej a ja som si vydýchol, že nemám na krku ďalšieho neplatiča.

Dlhuješ niekomu peniaze a neponáhľaš sa vrátiť? A odkladáš to a odkladáš? Tak si uvedom, že odkladáš vlastné požehnanie. Chceš aby Ti Pán Boh žehnal a ty nechceš prstom pohnúť, aby si vrátil dlžobu?

Ak sa vrátim ku dávaniu desiatkov, tak ide o krok viery. O isté riziko. Dávam vo viere. Nie bezhlavo. Nie hocikomu. Ale dávam, pretože to je cesta ku prosperite. Niet prosperity bez dávania. Dávam a vnímam, že prichádza požehnanie. A keď nám priatelia – manželský pár prinesie oblečenie po ich deťoch, pre naše deti, tak musím povedať: „Aha, Pán nám žehná aj takýmto spôsobom. Veď to oblečenie má hodnotu minimálne 100 €.“ Ďakujeme 😊