Dnes mám 15 rokov kňazstva.

Pred niekoľkými rokmi ma požiadali, aby som urobil nejakú drevorezbu pre kňaza, ktorý oslavoval šesťdesiatku. Nepovedali, ako by mala vyzerať, nechali to na mňa. Premýšľal som, aký motív použiť a najlepšie sa mi zdalo slovo: „Poď za mnou. Ja z teba urobím rybára ľudí.“ A tak som urobil loďku plnú rýb a Ježiša v nej. Plachta lode a Ježišova svätožiara vytvorili číslo „60“.

Myslím si, že „chytiť“ plnú loďku rýb, to je nádherný obraz. Je to nádherná predstava, ktorú má snáď každý kňaz. A či sa to naozaj stane? Či naozaj „chytím“ toľko ľudí pre Ježiša? To už je druhá otázka. To už je záležitosť viery a nádeje zároveň.

Dnes je tomu 45 rokov, čo zomrel biskup mučeník Hopko. To pri jeho hrobe som sa modlil: „Keď mi pomôžeš stať sa kňazom, budem o tom ľuďom rozprávať.“ A aj by som na to zabudol, keby dátum kňazskej vysviacky nebol určený práve na 23. júla. A to je deň, keď on zomrel. Takže ďakujem.

Za čo ďakujem? Za cestu. Jedná vec je túžba, ktorú Duch Svätý vloží do srdca a druhá vec je cesta, na ktorej to človek nájde. Stretol som v živote mnohých, ktorí slovom, alebo mlčky životom povedali: „Tadiaľto…“ A mne sa to páčilo a kráčal som.

A kam to viedlo? Našiel som cieľ? Nie.

Kňazstvo nie je cieľ. Keby bolo cieľom, mnohí by ho nezanechali.

A čo teda? Neviem… Ale mne cieľ príde iba jeden. A je ním Ježiš. Iba v jeho prítomnosti dochádza k tomu, že sieť sa naplňuje, priam trhá pod množstvom rýb. A keď tomu tak nie je, tak iba jeho prítomnosť tíši bolesť, že to tak nie je.

Tu v Čechách, za ten krátky čas som mal už veľakrát skúsenosť, že „on začne chodiť do kostola, ona se chce dat pokřštit…“ A uplynie krátky čas a „ryby sú fuč“. Tešil som sa z nich, bol som nadšený a už je po radosti.  Môj kamarát, ktorý to pôsobil 20 rokov povedal: „Evangelizovat v Čechách je jako orat mramor…“ No ak si Čech a zrovna jsi se naštval, tak se omlouvám, ale to nebylo cílem těchto slov. Ja som jeho slová iba zopakoval.

Nie nikoho neodsudzujem. Ani sa neľutujem. Iba chcem zopakovať, že kňazstvo nie je cieľ. A aj keď mi na omšu príde v týždni iba jedna babička, vôbec nie je dôvod na paniku. Samozrejme poviete: „Ty seješ… to tak musí byť, že nevidíš ovocie. To musí mať čas.“ Samozrejme súhlasím.

Beznádej dusí. Ten, od ktorého prichádza vzDuch je iba jeden. On bude stále hľadať spôsob, ako povzbudiť. A aj keby išlo o oranie mramoru, on sa ma bude usilovať povzbudzovať a viesť. Ježiš, jemu chvála, vďaka a sláva naveky. Amen

Svätý Pavol sebavedome napísal: „Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné?“ (1Kor 9,11)

Nie. Ja nechcem žať. Iba tu dám možnosť podporiť nás. Pri príležitosti môjho sviatku. 🙂

Na príhovor biskupa mučeníka Hopka nech Vám to 100 násob vynahradí Pán Pánov.