„Ještě žádny kněz tu tak nežobral peníze jako vy!“

Začalo to sviatkom svätej Anny. V životopise rodičov Panny Márie, svätého Joachyma a Anny sa píše, že … „manželé výtěžek svého hospodářství spravedlivě dělili mezi jeruzalémský chrám, pomoc chudým a vlastní potřeby.“

Deliť svoj majetok na tri časti. Jednu tretinu stále prinášať do chrámu, tretinu rozdať chudobným a z poslednej tretiny žiť. To je príliš veľký ideál. Ale ideály sú v našom živote potrebné. Ukazujú nám nejaké smerovanie.

A tak som si dovolil siahnuť na dôchodok niektorých babičiek, ktoré chodia do kostola. Samozrejme nie skutočne siahnuť, iba „akože“. Počas kázne. A uviedol som takýto príklad: „Predstavte si, že niekto dostane dôchodok 7000 Kč. (268 €) A tento dôchodok si rozdelí na 30 dní. To znamená, že na jeden deň mu vyjde 233 Kč. (8,9 €) A potom tento výsledok rozdelí na 4 nedele. Takže každú nedeľu hodí do košíka približne 60 Kč. (2,20 €)

Teda nejde o jednu tretinu, tak ako to dávali svätý Joachim a Anna. Ide iba o jednu tridsatinu.

A potom som zobral tabuľky, výsledky sčítania veriacich z minulého roku. A hovorím im: „Pozrite sa, sme najlepší v Domažlickom dekanáte. V našej farnosti je dokopy iba 60 ľudí, ale v prepočte na jedného človeka sme dali 42 Kč. Ešte nie 60 Kč, ale už 42 Kč.“

Tie modré čísla, to sú počty veriacich v susedných farnostiach. Zelená je naša farnosť. Samozrejme, nešlo o žiadnu súťaž. Ja som ani nevedel, že tieto výsledky budú zverejnené a že sa bude prepočítavať zbierka v kostole na jedného človeka.

Babička včera odchádzala z kostola naštvaná. Ona nepočula všetko. Iba to čo chcela. Pravdepodobne sa zľakla, že jej siahnem na peniaze. Nie nesiahnem. Ale budem opakovať, že Pán odmeňuje štedrého darcu. Včera znela z evanjelia Ježišova otázka: „Za koho ma pokladáte?“

Verím, že Boh odmeňuje? Ak áno, budem mať odvahu dávať. Ak neverím, nebudem mať odvahu dávať. Prekvapilo ma, že naša farnosť sa dostala na prvé miesto. A čo okolité farnosti? Neveria, že Boh odmeňuje? Ak v to verili svätí Joachim a Anna, rodičia Panny Márie, môžeme v to veriť aj my. A ak uveríme, vtedy môže Boh konať. Kto iný ma povzbudzovať ku viere, ak nie kňaz. Nie, nepotrebujem žobrať. Potrebujem povzbudzovať ku viere. Ku krokom viery a tie sú často za „zónou komfortu“. Preto budú vyvolávať aj odpor.

Nežobrem peniaze. Žobrem o vieru. 🙂 Pretože viera nás otvára na oveľa väčšie požehnanie. 🙂