Veľmi rád kladiem ľuďom otázku: „Mal Ježiš svätožiaru?“ Táto otázka sa mi páči aj vo vianočnej dobe, keď sa dívame na malého Ježiška v jasliach, ktorý celý žiary do tmy. Na väčšine obrázkov je tak maľovaný.
Neverili by ste, ale mnohí ľudia odpovedia: „Áno, Ježiš mal svätožiaru.“ Myslíte si, že moja otázka o svätožiare je hlúpa? Som presvedčený, že nie je.
Keby mal Ježiš viditeľnú svätožiaru, všetci by sa ho báli. Hneď by bolo vidno, že je to nejaký mimožemšťan. Lebo pozemšťania nič také nemajú.
Pilát by sa ho vôbec nepýtal: „Odkiaľ si?“ a žiaden vojak by nemal odvahu udrieť ho.
Tí, ktorí Ježiša poznali boli diabli. Oni v posadnutých kričali: „Viem kto si! Boží svätý!“ A Ježiš na ich revanie reagoval slovami: „Mlč!“
Takže stopercentne Ježiš nemal svätožiaru a bol považovaný za úplne normálneho človeka. Samozrejme vnútorne musel vyžarovať nádheru, ale mnohí to nevideli.
V dobách starého zákona, teda pred Kristom pravdepodobne nikde svätožiaru nenájdeme. Lebo sa mohli zobrazovať len rastlinné motívy. Zobrazovanie ľudí, ako svätých bolo hriechom.
A čo to má spoločné s pátrom Piom?
Tento svätec mal na tele stigmy – Kristove rany. Teda niečo, čo mohol každý vidieť. Lekári tieto rany vyšetrovať a určite sú záznamy, že išlo o niečo nadprirodzené. Rozumom nevysvetliteľné.
A tu prichádza ta moja otázka: „Ak sa svätý páter Pio mohol dotýkať niečoho nadprirodzeného, mal ešte vieru?“ Áno, odpoviete: „On mal už poznanie.“ No niekto by mohol namietať: „Jemu sa ľahko verilo, že Boh existuje… Stačilo, že si pozrie do dlane.“
Spomeňme si aj na stretnutie Ježiša s neveriacim Tomášom: „Tomáš, poď vlož svoje prsty do mojich rán… a nebuď neveriaci.“ A potom Ježiš dodal: „Blaženejší sú tí, ktorí nevideli a uverili…“
Snáď som ctiteľov pátra Pia nepohoršil. Aj ja som sa v istom období k nemu dosť veľa modlil. Príbehy v jeho životopisoch sú až neskutočné. No občas je dobré pripomenúť si niečo úplne jednoduché: „Ježiš bol považovaný za normálneho človeka.“ 🙂