Mám chuť.

Orosený pohár piva. Stačí si prečítať tieto tri slová a niekto hneď dostane chuť a povie si: „Dal by som si.“ A mohol by som tu napísať ďalšie vety, ktoré by v nás vyvolali nejakú chuť. Lebo chceme mať život plný chutí.

Zobral som do rúk knihu a začal čítať. Kniha zaprášená, na prvý pohľad nezaujímavá a na obálke žiaden obrázok. Všetky listy tejto knihy sú už žlté, ako v jeseni na strome, lebo rok vydania je 1924. A čo zo mnou táto kniha urobila?

Po niekoľkých stranách som mal chuť modliť sa. A keďže autor pekne písal o Panne Márii tak som dostal chuť na ruženec. Najprv jeden a keďže „s jedlom rastie chuť“ tak potom som sa pomodlil aj druhý.

Ak zoberieme Bibliu, tak v druhom žalme nájdeme tieto slová:

Povstávajú pozemskí králi
a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

„Rozbime ich okovy
a ich, jarmo zhoďme zo seba!“

Tieto slová na mňa zapôsobili. Zhodiť zo seba Božie jarmo? Zhodiť zo seba „Božie puto“? Takéto pokušenie niekedy prichádza. Oslobodiť sa od tohto puta, ktoré nás drží v Božej blízkosti. Ale čo príde potom?

Ježiš ponúka niečo iné: „Vezmite na seba moje jarmo, učte sa odo mňa… a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ My si povieme, ak zo seba zhodím „Božie jarmo“ budem mať kľud. A Ježiš vraví „Vezmi moje jarmo“ „Uč sa odo mňa“ a „Naplní ťa Pokoj“.

Kraľ Dávid uvidel Betšabe a dostal na ňu chuť. V duchovnom živote to také rýchle nie je.

Duchovné chute neprichádzajú tak rýchlo, ako telesné. Duchovné chute je však veľmi potrebné pestovať, oživovať a udržovať.

Lebo keď strácam duchovnú chuť, už, už zo seba zhodím „Božie jarmo“. A keď to urobím som podobný halúzke stromu, ratolesti, ktorá nechce byť spojená s kmeňom. Takéto ratolesti potom vyschnú, pozbierajú ich a hodia do ohňa.

Ale keď budem duchovnú chuť pestovať, moje puto s Pánom bude mocnieť. Potom budem mať skúsenosť, že naozaj je Ježišovo bremeno príjemné a ľahké.

Ako pestovať duchovné chute? Nežiť iba pre telo a investovať aj do duše. Nájsť si čas a zobrať knihu, vďaka ktorej ožije duchovný život.