Mám covid. Zaslúžim si to.

Niektoré situácie v živote človeka nesú v sebe nejaké tajomstvo. Príde mi veľmi zvláštny zážitok o človeku, ktorý ležal 38 rokov ako ochrnutý pri rybníku. Tento príbeh nájdeme v evanjeliu podľa Jána – 5. kapitola:

Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“ Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“

Občas sa mi vracia otázka: „Koľko rokov mohol mať asi ten ochrnutý človek. Vieme, že bol chorý 38 rokov, ale nevieme, či to bolo od narodenia, alebo ochorel neskôr. Tak či onak, je to veľmi dlho.

Druhá veľmi zarážajúca veta je to, čo mu Ježiš povedal neskôr, keď ho našiel v chráme: „Hľa ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ Pri týchto slovách sa pýtam: „Tento človek sa pred ochorením dopustil nejakého hriechu? A mohlo by ho zastihnúť ešte niečo horšie ako 38 rokov ochrnutia?

Tieto otázky zostanú pre mňa tajomstvom. Odpoveď asi nenájdem. Ale aj v našich životoch hľadáme odpovede. „Prečo sa mi deje to, či ono?“ Článok som nazval „Mám covid. Zaslúžim si to.“ Čo som tým chcel povedať?

Nie všetko pochopíme. Ale zo všetkého môžeme vyťažiť. Dá sa niečo vyťažiť z choroby, či nejakej ťažkosti? Príklady mnohých nám vravia, že áno. Ukrižovaný zločinec na kríži vraví: „My sme si to zaslúžili…“ Tieto slová sú slovami pokory, a to je niečo veľmi cenné. Pokorou sa pripravíme na veľké Božie dary. Pán pokorným človekom nepohrdne.

Kamarát mi vravel: „Myslel som si, akú mám veľkú zodpovednosť. Stal som sa vedúcim. A tu zrazu prišli problémy s chrbticou a ja som musel pol roka preležať. Nedokázal som stáť na nohách. Pán mi ukázal moju slabosť.“

Ľahko sa mi píše, keď ten covid mám už dúfam za sebou, bez nejakých veľkých ťažkostí. Ale aj tak je dobre sa ponížiť a povedať: „Zaslúžil som si to.“ Pred Pánom je dobre stále sa ponížiť.