Prechádzka, z ktorej bolia ruky.

Zozačiatku som „im nerozumel“. Motali sa mi pod nohami a boli príťažou. Aj keď vážia iba pol kila, aj tak to bola príťaž. Aj som sa hanbil. Predsa, až tak často ich ľudia „nenosia“. No keď som im dal šancu a čas, všetko sa zmenilo.

Najviac ma oslovilo to, keď som sa dočítal, že dokážu ušetriť až 30 % energie a veľmi napomáhajú vzpriameniu chrbtice. Naozaj, je to tak. Dávajú zabrať rukám a tým odľahčujú nápor na nohy a kĺby. Neviem si už bez nich prechádzku ani predstaviť a divím sa, ak niekoho vidím bez nich.

Čo to tu ospevujem? Trekingové palice. Sú veľkou oporou. Pri výstupe na kopec a možno ešte viac pri zostupovaní zo strmšieho svahu. Pri našliapnutí do nezbadanej jamy, alebo pri pošmyknutí na blate. Jednoducho všade.

No ešte jedná vec je, ktorá ma na prechádzke veľmi povznáša. Ruženec. Ten prstencový. Dá držať a nebúcha o palicu pri prechádzke. Dnes má narodeniny Panna Mária, preto musím povedať, že si neviem svoj život bez Nej predstaviť.

Paličky vzpriamujú chrbticu. Ruženec vzpriamuje dušu. V Medžugorí Mária vraj povedala: „Duša, ktorá sa modlí, rozkvitá.“

Veľmi by som si prial, keby ľudia spoznali význam „prechádzkových palíc“. A šte viac by som si prial, keby mali skúsenosť, že duša sa ružencom vzpriamuje, posilňuje.