Stojí vojak na varte, na varte…

Trá la la la, trá la la la…

V škôlke sme spievali tuto pieseň. Dnes som si na ňu spomenul pri rannej káve. Hlavne vďaka nemčine. Začínam mať v tom záľubu. Káva a nemčina. Pozerám… slovo „warten“ znamená čakať.

Aha… tak ten vojak „na varte“ je čakajúci. Ale dosť zvláštna pesnička to je… „Stojí vojak na varte, v roztrhanom kabáte, od večera do rána, rosa naňho padala… tralala. Priam radostná predstava. Trá la la la… Stáť celú noc v roztrhanom kabáte a vnímať padajúcu rosu. Stáť, nie sedieť, nie ľahnúť si. Trá la la la…

Aj tužkové baterky vyrába firma VARTA. Neviem, či na niečo čakajú, ale určite ponúkajú energiu „vydržať“.

Kráľ Dávid v žalme 130. píše: „Moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu. Väčšmi ako strážcovia dennicu nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie.“

On nesklamal Dávida, nesklame ani mňa.

Vojak v roztrhanom kabáte čaká. Na ráno. My očakávame viac. A aj keď máme „nejakú dieru v kabáte“ a „padajúca rosa“ nemusí pôsobiť ako niečo príjemné. Napriek tomu môžeme čakať. A dokonca si môžeme spievať „trá la la“. Lebo Božie kráľovstvo je blízko.