„Ty si sa zbláznil, Ježišu!“

Aj takto by sa dali povedať slová, ktoré dnes zaznejú v evanjeliu. Ježiš hovorí o tom, že musí trpieť, že bude odmietnutý a Peter na to: „To sa nikdy nesmie stať!“

Prečo takto Peter hovorí? Alebo lepšie povedané, aký duch z Petra hovorí? Duch strachu. Peter sa vydesil, keď započul Boží plán.

Božie plány nás môžu vydesiť až na smrť. Kedy? Kedy nás desia? Keď nemáme Božieho Ducha.

A čo robiť? Kde zohnať Svätého Ducha? Ježiš dáva jednoduchý tip: „Proste. Keď vy viete dávať dobré veci svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo ho prosia.“

Bez Božieho Ducha nie sme schopní pochopiť Božie zámery. A budeme od nich utekať. Ale On chce na nás hojne vyliať svojho Ducha. Nie ducha strachu, ale Ducha Synovstva, v ktorom budeme víťaziť, ako Dávid nad Goliášom.

Spoliehaš sa na ľudí? Sklamú ťa. Spoliehaš sa na seba? Unavíš sa, narazíš na svoje hranice. Na koho sa máme spoliehať? „Pane Ty si môj štít, nedobytný hrad, nič mnou neotrasie. Tí, čo sa spoliehajú na Pána sú ako vrch Sion, nepohne sa naveky. Bude pevne stáť.“

Ako sa cítili apoštoli keď na nich zostúpil Duch Svätý? Cítili sa mocní, slobodní, radostní. Neutekali pred Božím plánom, ale aj vo väzení spievali Bohu na slávu. A znovu a znovu potom vzývali Svätého Ducha!

Ak sa mi minie benzín, tak predsa nezostanem na ceste plakať. Načo sú benzínky? Keď vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré veci, o čo skôr dá Nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo ho prosia. Nemám silu? Je v mojom živote veľa strachu? Príď Duchu Svätý. Oživuj, potešuj, daj svoju silu. Znovu a znovu. Nech sa naplní Božia vôľa. Nech víťazím ako Dávid, ako Ježíš, ako Peter, Pavol. Ako všetci Boží priatelia.