Vojak sa stretol s chudákom a nastala bitka.

Denne to mám pred očami. A nielen ja sám. Mnohí to vidia a neviem, či tomu tak rozumejú ako ja. Denne chodím popri jednom dome na ktorom je obraz veľmi slávneho vojaka. Je známy na celom svete a dokonca mu patrí aj jeden deň v kalendári a mnohí nosia jeho meno.

Neviem koľkých vojnových bitiek sa tento vojak zúčastnil. No na jednu bitku tohto vojaka svet asi nikdy nezabudne. Pripomína si ju už viac ako 1600 rokov. Ako je tento boj zobrazovaný?

On sedí na koni a v jednej ruke má meč. Na zemi stojí bezbranný chudák. Tento vojak na koni však nezápasí s chudákom, ale sám so sebou. Svojim vlastným mečom si prerezáva svoj vlastný plášť, aby ho dal chudákovi. Už viete o koho ide? Áno, je to Martin.

Jeho plášť určite nebol vyrobený v Číne. Určite mal hodnotu. Nielen materiálnu, ale aj spoločenskú, veď bol znakom vojenského stavu.

A mne je veľmi sympatické, že Martin nedáva celý plášť. Hoci je na koni „stojí nohami na zemi“ a nemôže tomu chudákovi dať všetko. Dáva to čo môže. Dáva iba niečo.

To niečo však postačilo. Aj chudákovi aj Bohu. Preto sa potom Martinovi prisnil sen, v ktorom uvidel Ježiša prikrytého polovicou plášťu, ktorý dal chudákovi.

Jedna moja známa mi povedala, že ak dávaš, musíš dávať s radosťou. Neviem, či Martin rezal svoj plášť s radosťou. Mne je skôr bližšie to, že si robil násilie. Že išlo o neviditeľnú bitku v jeho vnútri a Martin to vyhral. 😊

Každé víťazstvo prináša korisť. Čo bolo tou korisťou pre Martina? Božia blízkosť, ktorá sa mu zjavila vo sne. A bola až tak silná, že svet si ju bude stále pripomínať.

Dávajme pozor. Ak je blízko boj, blízko je aj korisť.