Vzoprieť sa s úsmevom :)

Postavila sa pred mikrofón s rúškom. V rukách držala OTA. „Prepáčte, mnohí ste už do tohto mikrofónu rozprávali… ja si to rúško nedám dole.“ Keď som počul tieto slová, trošku som sa pousmial jej jednoduchosti. Ako jednoducho sa postavila proti všetkým, ktorí tam rozprávali bez rúška. Ona sa vlastne vzoprela. Ale vôbec to tak nevyzeralo. 😊 Myslím si, že aj keď mala na tvári rúško, usmievala sa pod ním.

A vo svojej jednoduchosti pokračovala. „Ďakujem Pán Bohu…, ktorý je iný, ako ten váš boh.“ Znovu sa vzoprela. A znovu to tak nevyzeralo. Postavila sa proti. Nie v duchu: „Na kone!!! Križiacka výprava!!!“

Za jej slovami bol „ukryty úsmev“. Keby som bol neveriaci, tak by som jej povedal: „Sima, aj ja chcem poznať Tvojho Boha.“ 😊

Vzoprieť sa a nikoho pri tom neuraziť. Ake krásne, nádherné a múdre. Panna múdra. Talent od Pána Boha, chcem to aj ja. Božie slovo dáva zvláštny prísľub: „Jemný jazyk láme kosti…“ (Prísl. 25,15) Ďakujeme Sima 🙂 za pekný príklad, ako sa to robí. 🙂