Žiju v konkubinátě, alebo kto chce psa jesť…

Takto mi povedala jedna pani tu v ČR. Bol to jediný prípad a trošku ma to aj prekvapilo, že vôbec použila takéto slová. Nakoniec vysvitlo, že ide o pokrstenú Slovenku, ktorá sa tu pred mnohými rokmi prisťahovala.

Samozrejme, že je to už starenka. S manželom mali len civilnú svadbu. No na omšu do farského kostola neprišli nikdy. Asi nemali čas.

Nepodarilo sa nám to. On zomrel na covid. Ktovie, možno by aj súhlasil s krstom. Ona často vravela: „Je to moc hodný člověk…“

Dnes mi jedna fb priateľka poslala email s týmito slovami: „Prajem Vám úspešný rok 2022 a ak dovolíte, bez akýchkoľvek snáh Vás hodnotiť, len popriať naozaj viac trpezlivosti. Rada čítam Vaše články a postrehy, sú pre mňa obohatením, ďakujem.“

Samozrejme, že má táto pani pravdu. Som netrpezlivý. Ale občas prichádzajú pochybnosti: „Môžem byť trpezlivý? Netreba už náhodou pridať?“

Zmenilo by sa niečo v živote toho manželského páru, keby som im zavolal: „Poslyšte… pojďme s tím vaším svazkem něco udělat. Neodkládejme to zbytečně…“ Zmenilo by sa niečo v živote tohto páru?

Keby som tak vedel, kde je tá hranica medzi trpezlivosťou a netrpezlivosťou.

Jeden manželský pár v dôchodkovom veku som sobášil v chráme. Boli štyria: „prešedivelí mladomanželia“ a ich svedkovia. A ja som opatrne navrhol: „Ak chcete, tak sa tu môžme zamknúť. Aby nikto nevošiel… nevyrušil.“ A vtedy „ženích“ vraví: „Ale veď mi tu nerobíme nič zlé! Prečo by sme sa mali zamykať?“ Jeho poznámka ma trošku zahanbila 😊

Oni patrili k tým, ktorí si dali povedať. A tá pani mi potom vraví: „Vy ste zmenil môj život.“ Teda, hovorím si, dosť silné slová. V jej prípade to stálo za to, opakovať: „Dajte si manželstvo do poriadku.“

Minule mi povedala jedna známa: „Marku tlačíš na pílu.“ A po istom čase prestala chodiť do kostola. A nielen ona, ale aj jej kamarádka. A potom prichádza pokušenie trýzniť sa: „Mám si niečo vyčítať? Mám sa pýtať, kde som urobil chybu?“

Zakončím po čínsky, se špetkou čierneho humoru: „Kto chce psa jesť, paličky si nájde.“ 😊 Ak chcem prestať chodiť do kostola, dôvod si nájdem. Ak chcem niečo so svojim manželstvom naozaj urobiť, takisto budem hľadať cestu.

Ale slová evanjelia sa tu hodia asi viac: „Kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo si myslí, že má.“