„Byť“ alebo „mať“?

28.11. 2020badida@bip.cz1084x0

Prekvapila ma príjemne jedna babička. „Pane faráři, chybí mi to setkávaní u Bible.“ Takto povedala.

A ja som si povedal v duchu: „Fakt? Veď to, neboli ktovie aké teologické debaty. Veď to bolo iba také priateľské „povídaní si o Božích myšlenkách“.

Možno pre mňa iba jednoduché „povídání“ a nemusel som sa na to stretnutie ani pripravovať, ako tomu bolo v iných farnostiach. Išiel som a iba jednoducho improvizoval. Nechať to tak plynúť. Nechať sa unášať „prúdením Svätého Ducha.“ A on stále prichádza, keď sa stretne niekoľko kresťanov a nepozerá ani na vekový rozdiel medzi nimi.

Ale to, na čo som si dával pozor, bolo „prijatie“. Dať zakúsiť tým dvom, trom ženičkám, ktoré prišli na „setkáni s Biblí“, dať im svoje prijatie. Aby cítili, že ich prijímam. To bolo pre mňa to najdôležitejšie. Aby sme boli spolu, aby sme sa cítili príjemne, trošku sa povzbudili a pripomenuli si, že Pán je aj naďalej dobrý, mocný a starostlivý.

Ide o odveký boj: „Byť, alebo mať.“

Mnohí sudcovia sedia vo väzení. Ich povinnosťou bolo „BYŤ“… byť spravodlivým sudcom, ktorý spravodlivo rozhoduje o tom, čo je dobré. Ale podľahli pokušeniu a chceli radšej: „mať“. To je jedno, za akú cenu, ale hlavne „MAŤ“.

Alebo policajti. Ich povinnosťou bolo „BYŤ“ na strane dobra a oni sa rozhodli „mať“. Aj za cenu, že prestali strážiť dobro a pravdu.

Chcem „MAŤ“  za každú cenu pravdu? Tak potom nezostáva nič iné, iba sa často hádať. Chcem „MAŤ“ iba pre seba? Tak nezostáva nič iné, iba závidieť a kalkulovať.

Nebo to je Spoločenstvo. S veľkým „S“. Tam sa dostali ľudia, ktorí sa rozhodli „Byť“. Chceli byť s Pánom, byť s bratmi a sestrami.  

To je vlastne láska. Byť pre niekoho, byť s niekým aj za cenu toho či tamtoho… to dokáže iba milujúci. Venovať sa deťom, znášať slabosti manžela a napriek jeho chybám si opakovať: „som tu pre neho, som tu pre deti, som tu pre farnosť…“, to dokáže iba láska.

 Nebo je Spoločenstvo milujúcich, tých, ktorí mali radi. A cítime to už na zemi. „Pane, faráři mne chybí to setkávaní…“ Tak povedala babička. A v tejto vete sú vlastne slová: „Chcem, aby sme boli spolu, chcem doniesť chutný koláč, ktorý som vám práve upiekla, chcem sa dívať, ako vám chutí, chcem sa s vami smiať, chcem s vami, bratmi a sestrami modliť, spievať, ďakovať za dary, ktoré nám dobrý Boh dáva, chcem vidieť a počuť, že sa o nás stará.“

(ak sa Vám tento môj článok páčil, tak prosím o zdieľanie 😉)

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů