Články autora
Pred troma dňami. Je nedeľa, prší. Priatelia z nášho spoločenstva ohlásili „Pohádkové náměstí“, program pre detičky na koniec prázdnin. Námestie je zatiaľ prázdne, žiadne deti. Už o niekoľko minút to má začať a stále prší. Minúta po minúte plynie a nevyzerá to vôbec dobre. A možno to nie je vidno, ale Pán je tu prítomný. A keď mal začať program, prestáva pršať...
Bola prestávka. Všetci boli na chodbe. Kráčal som pomedzi školské lavice a prišiel som až k tej na ktorej bol „nepríjemný“ zošit. Patril spolužiakovi, ktorý bol „frajer“. Puberťaci, ôsmaci, hormóny začínajú pôsobiť čoraz viac. A uňho pôsobili veľmi silne. Mal silné reči a nielen to. Pod obalom zošita mal „holú babu“. 😀 Asi jediný taký frajer v triede. A ja som čakal na príležitosť....
Máme „farní keramiku“. Zatiaľ sme robili krížiky, ale nedávno mal úspech aj náš anjel. No dostal som nápad: „Robiť taniere s nápisom „italská domacnost“. Sám som nikdy takéto taniere v obchode nevidel. Povedal som si, že sa podelím s takouto myšlienkou v kostole. Počas „kázaní“. A tak som si dnes do kostola vzal tanier. Je to veľké plus, ak ľudia počas...
Aj takto by sa dali povedať slová, ktoré dnes zaznejú v evanjeliu. Ježiš hovorí o tom, že musí trpieť, že bude odmietnutý a Peter na to: „To sa nikdy nesmie stať!“ Prečo takto Peter hovorí? Alebo lepšie povedané, aký duch z Petra hovorí? Duch strachu. Peter sa vydesil, keď započul Boží plán. Božie plány nás môžu vydesiť až na smrť. Kedy?...
Takto sa ma opýtal jeden kňaz. Robil som mu drevorezbu Klokočovskej Panny Márie pre pani kostolníčku. Páčila sa mi jeho otázka, no príliš som to nerozvádzal. Už si ani nepamätám, aká bola moja odpoveď. Určite to príde mnohým ľuďom naivné, keď napíšem, že na začiatku bol „dar“. Rozhodol som sa darovať 10 percent zo svojho príjmu...
Trá la la la, trá la la la… V škôlke sme spievali tuto pieseň. Dnes som si na ňu spomenul pri rannej káve. Hlavne vďaka nemčine. Začínam mať v tom záľubu. Káva a nemčina. Pozerám… slovo „warten“ znamená čakať. Aha… tak ten vojak „na varte“ je čakajúci. Ale dosť zvláštna pesnička to je… „Stojí vojak na varte, v roztrhanom kabáte, od...
Často si spomínam na postavu obuvníka, či krajčíra z pohádky „Pyšná princezna“. Utekal za hranicu kráľovstva a tam si z chuti zaspieval. Sme stvorení preto, aby sme spievali. A je to jedno či máme hudobný sluch, alebo nie. Žijeme na tejto zemi, „aby nám bolo do spevu“. Žijeme, aby sme boli šťastní. Ako často nám Boh v Biblii hovorí: „Spievajte, jasajte, tešte sa z toho,...
Začalo to sviatkom svätej Anny. V životopise rodičov Panny Márie, svätého Joachyma a Anny sa píše, že … „manželé výtěžek svého hospodářství spravedlivě dělili mezi jeruzalémský chrám, pomoc chudým a vlastní potřeby.“ Deliť svoj majetok na tri časti. Jednu tretinu stále prinášať do chrámu, tretinu rozdať chudobným a z poslednej tretiny žiť. To je príliš veľký ideál. Ale ideály sú v našom živote...
Je nedeľa ráno a cez fb mi jedna moja známa napísala: „Pošli mi číslo účtu.“ „A načo Ti bude 😀 😀 😀 “ A jej odpoveď: „Chcem Ti poslať časť svojho desiatku.“ Pre tých, ktorí nevedia o čo ide: dávať desiatok, znamená obetovať desať percent zo svojho celkového príjmu. My s manželkou takto robievame už niekoľko rokov. Prekvapilo ma...
Keď som fotil tohto Ježiša, ktorého som maľoval, pripomenulo mi to, ako keď deti robia do snehu „motýľa“, alebo „anjela“. Ľahnú si na sneh, „mávajú“ rukami, až sa v snehu urobia „krídla“. A ja som sa díval na tohto Ježiša a povedal som si „Motýľ“. Nie v snehu. Skôr mi to pripomína krv. Motýľ, ktorý dáva svoj život. A dávanie života je bolestivé....
badida@bip.cz