Články autora

badida@bip.cz

28.8. 2020

Ako si sa ty kňaz, naučil vyrezávať?

Takto sa ma opýtal jeden kňaz. Robil som mu drevorezbu Klokočovskej Panny Márie pre pani kostolníčku. Páčila sa mi jeho otázka, no príliš som to nerozvádzal. Už si ani nepamätám, aká bola moja odpoveď. Určite to príde mnohým ľuďom naivné, keď napíšem, že na začiatku bol „dar“. Rozhodol som sa darovať 10 percent zo svojho príjmu...

27.8. 2020

Stojí vojak na varte, na varte…

Trá la la la, trá la la la… V škôlke sme spievali tuto pieseň. Dnes som si na ňu spomenul pri rannej káve. Hlavne vďaka nemčine. Začínam mať v tom záľubu. Káva a nemčina. Pozerám… slovo „warten“ znamená čakať. Aha… tak ten vojak „na varte“ je čakajúci. Ale dosť zvláštna pesnička to je… „Stojí vojak na varte, v roztrhanom kabáte, od...

25.8. 2020

On neznáša, keď spievaš.

Často si spomínam na postavu obuvníka, či krajčíra z pohádky „Pyšná princezna“. Utekal za hranicu kráľovstva a tam si z chuti zaspieval. Sme stvorení preto, aby sme spievali. A je to jedno či máme hudobný sluch, alebo nie. Žijeme na tejto zemi, „aby nám bolo do spevu“. Žijeme, aby sme boli šťastní. Ako často nám Boh v Biblii hovorí: „Spievajte, jasajte, tešte sa z toho,...

24.8. 2020

„Ještě žádny kněz tu tak nežobral peníze jako vy!“

Začalo to sviatkom svätej Anny. V životopise rodičov Panny Márie, svätého Joachyma a Anny sa píše, že … „manželé výtěžek svého hospodářství spravedlivě dělili mezi jeruzalémský chrám, pomoc chudým a vlastní potřeby.“ Deliť svoj majetok na tri časti. Jednu tretinu stále prinášať do chrámu, tretinu rozdať chudobným a z poslednej tretiny žiť. To je príliš veľký ideál. Ale ideály sú v našom živote...

19.8. 2020

Dlhuješ niekomu peniaze a neponáhľaš sa vrátiť?

Je nedeľa ráno a cez fb mi jedna moja známa napísala: „Pošli mi číslo účtu.“ „A načo Ti bude 😀 😀 😀 “ A jej odpoveď: „Chcem Ti poslať časť svojho desiatku.“ Pre tých, ktorí nevedia o čo ide: dávať desiatok, znamená obetovať desať percent zo svojho celkového príjmu. My s manželkou takto robievame už niekoľko rokov. Prekvapilo ma...

11.8. 2020

Motýľ.

Keď som fotil tohto Ježiša, ktorého som maľoval, pripomenulo mi to, ako keď deti robia do snehu „motýľa“, alebo „anjela“. Ľahnú si na sneh, „mávajú“ rukami, až sa v snehu urobia „krídla“. A ja som sa díval na tohto Ježiša a povedal som si „Motýľ“. Nie v snehu. Skôr mi to pripomína krv. Motýľ, ktorý dáva svoj život. A dávanie života je bolestivé....

10.8. 2020

Láska je blízkosť.

„Zázraky kolem nás se dějí, jenom mi je nevnímame. Protože jedeme na autopilota.“ Takto sme to včera zakončili po jednej omši. Štyria v kostole a ja. 😀 😀 😀 Pekná myšlienka. Zázraky okolo nás sa dejú, ale keď žijeme automaticky, tak sme slepí. Potrebujeme sa niekedy zastaviť. Najlepšie každý deň. Aby sme stále videli znamenia Pánovej prítomnosti. Zastaviť a vypnúť...

8.8. 2020

Vytiahol ma.

Začalo to už včera. Hmla pochybnosti navôkol mňa. Jedna moja známa ma stretla na ulici a dala mi otázku: „Je ti dobře?“ Nechápal som jej otázku, nič mi nebolo. No ona asi zacítila moje „trápenie“. Tápem, nevidím dopredu. A aj dnes som sa zobudil do tejto hmly. A počas modlitby som videl, že stojím v bahne, v blate svojich chýb, zlyhaní. Poznáte...

6.8. 2020

Prijmi Božiu prihrávku.

Hovorím svojim deťom v detskej izbe: „Decka, počúvajte ma… Vyberiete si jednu knižku tu z vašej knihovníčky a každý deň si prečítate z tej knižky 5 listov. To znamená 10 strán. Dobre? A tak postupne prečítate celú knihu.“ Náš šiestak si zobral do rúk „Pána prsteňov“ a pozrel sa na počet strán. Minule si ju doniesol z mestskej knižnice, ale nejako sa mu nedarilo...

3.8. 2020

Zošit ako zrkadlo.

Po dlhšej dobe som zobral do rúk zošit, do ktorého som si písal vety z nemčiny. Hovorím si: „Asi to vyhodím… Nechce sa mi v tom pokračovať.“ Zobral som zošit, pootvoril a listy v ňom sa začali otvárať a padať jeden na druhý. Ako karty, keď ich do ruky zoberie čarodejník. Letia z jednej ruky do druhej. A mňa sa v tom momente dotkla krása týchto listov a vravím:...