Bolo mi príšerne… až do polnoci.

Pred štrnástimi rokmi bola nedeľa. Keď sme sa vrátili domov, bolo mi veľmi zle a z hodiny na hodinu sa to stupňovalo. Veľmi ma bolela hlava a často som zvracal.  Bolo to príšerné a trvalo to do polnoci. Rozmýšľal som, či som nechytil salmonelózu. Poverčiví ľudia by hneď povedali: „Dostal z očí…“ Dnes však viem, že to bola migréna zo stresu. A čo také sa stalo? Nič hrôzostrašné. Priam naopak niečo nádherné, povznášajúce. Bol som vysvätený na kňaza.

Nádherná slávnostná atmosféra v katedrále, biskup kládol ruky, katedrálny chór spieval a po tejto slávnosti „búrka“ v mojom tele. Prečo? Neviem, možno aj preto, lebo veľa krát som počul: „Nemáš šancu…“ „Čože? Ty? Kňazom?“

Bolo mi tak zle, že som nebol schopný ísť na ďalší deň na tzv. jurisdikčnú skúšku aby som mohol dostať povolenie spovedať. Tu skúšku mi preložili o niekoľko dní.

Včera som čítal ako Jeremiáš vedie debatu s Bohom. Pán mu povedal: „Pôjdeš, budeš prorokom…“ A Jeremiáš na to: „Ale ja som príliš mladý…“ Jeremiáš sa na to vôbec necítil. Možno mu bolo aj samému zo seba zle. Tak ako mne. Neviem, či Jeremiáša bolela vtedy hlava. Mňa veľmi.

O niekoľko rokov som spoznal malého chlapca. Narodil sa práve v tú nedeľu, keď ja som bol vysvätený. A preto dnes prosím Ježiša o požehnanie preňho, pre jeho rodičov. Jednoducho stále budeme spolu oslavovať. Všetko najlepšie Samuel Jozef!

Ešte jedna mladá žena má dnes narodeniny. Volá sa Miriam. Všetko najlepšie Miriam!

 A je zvláštne ako ma Boh cez ňu povzbudil. Opísal som to v mojej knihe. Poslala mi asi takúto sms: „Neboj sa, budeš vysvätený v deň, keď zomrel biskup mučeník Vasiľ Hopko.“ A keď som si túto správu od Miriam prečítal, spomenul som si na moju prosbu pri jeho hrobe: „Biskup Vasiľ, prosím Ťa… Ak mi pomôžeš stať sa kňazom, budem o tom vydávať svedectvo…“

Nemusíš sa cítiť, že si ten pravý pre Božiu službu. Môže Ťa z toho rozbolieť hlava, môžeš sa cítiť primladý, ale Pán bude hľadať spôsob, ako Ťa povzbudiť.

Aby sme mohli vydávať svedectvo, že On neopúšťa dielo svojich rúk.