Očakávam, alebo neočakávam?

Včera uplynul mesiac, čo som si vzal veľký zošit, knižku „Nemčina pre samoukov“ a napísal 20 viet. Plánoval som, že to urobím každý deň. Ale nevyšlo mi to. Iba 17 krát sa mi to podarilo. Ale napriek tomu, som prešťastný. V znalosti nemčiny som úplne inde, než pred mesiacom. Kým pred mesiacom to bola nula, tak dnes už nie 🙂 .

Ak sa človek niečomu venuje, nalepí sa to. Je jedno koľko, ale nalepí.

A ako je to pri modlitbe? Ako je to, ak zoberieš Božie slovo a čítaš? Aj ono sa nalepí. Tu však nejde iba o poznanie, o to, že „sa niečo nalepí“. Ak dovolím Božiemu slovu vstúpiť, tak on prichádza s mocou.

Všade, kam Ježiša pozvali, všade tam sa prejavovala Božia moc. Keď On prichádza, je sprevádzaný svojou mocou. Prišiel do Kány Galilejskej na svadbu, jeho moc sa prejavila tak, že pomohol mladomanželom, premenil vodu na víno.

Všade, kam prišiel, všade sa prejavovala jeho uzdravujúca, žehnajúca, oslobodzujúca moc. A krásne sa naplňovalo slovo žalmu: „Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre prchnú tí, čo ho nenávidia…“

Nájsť si čas na modlitbu znamená očakávať Božiu moc. A je dobré očakávať. Ak sa nemodlím, znamená, že Pána vlastne neočakávam.

A pritom by malo o nás platiť: „Tak ako strážcovia vyčkávajú dennicu, tak moja duša očakáva Pána.“

Buďme verní modlitbe, aby sme potom mohli vydávať svedectvo spolu so žalmistom: „Volal som volal na Pána a On sa ku mne sklonil, vytiahol ma z bahnitého kalu a moje nohy postavil na skalu.“

Keď už vernosť pri učení cudzieho jazyka prinesie ovocie, tak aké nádherné ovocie musí do života človeka priniesť vernosť v modlitbe. Určite prinesie obrovské požehnanie. Lebo Pán chce v našich životoch prejavovať svoju moc. On čaká na našu dôveru, na naše volanie.

„Tí čo majú záľubu v Božom slove, sú ako strom sadený pri vode. Ovocie prinášajú v pravý čas a všetko čo podniknú sa vydarí.“ (Prvý žalm)