Ženatý kňaz
Nie som jediný. Na Slovensku žije možno aj viac ako 500 ženatých, gréckokatolíckych kňazov. Ale takých, ktorí radi píšu články a robia obrazy, takých veľa niet. Ak vás moje články obohatia a povzbudia, budem veľmi rád.
Často si spomínam na postavu obuvníka, či krajčíra z pohádky „Pyšná princezna“. Utekal za hranicu kráľovstva a tam si z chuti zaspieval. Sme stvorení preto, aby sme spievali. A je to jedno či máme hudobný sluch, alebo nie. Žijeme na tejto zemi, „aby nám bolo do spevu“. Žijeme, aby sme boli šťastní. Ako často nám Boh v Biblii hovorí: „Spievajte, jasajte, tešte sa z toho,...
Začalo to sviatkom svätej Anny. V životopise rodičov Panny Márie, svätého Joachyma a Anny sa píše, že … „manželé výtěžek svého hospodářství spravedlivě dělili mezi jeruzalémský chrám, pomoc chudým a vlastní potřeby.“ Deliť svoj majetok na tri časti. Jednu tretinu stále prinášať do chrámu, tretinu rozdať chudobným a z poslednej tretiny žiť. To je príliš veľký ideál. Ale ideály sú v našom živote...
Je nedeľa ráno a cez fb mi jedna moja známa napísala: „Pošli mi číslo účtu.“ „A načo Ti bude 😀 😀 😀 “ A jej odpoveď: „Chcem Ti poslať časť svojho desiatku.“ Pre tých, ktorí nevedia o čo ide: dávať desiatok, znamená obetovať desať percent zo svojho celkového príjmu. My s manželkou takto robievame už niekoľko rokov. Prekvapilo ma...
Keď som fotil tohto Ježiša, ktorého som maľoval, pripomenulo mi to, ako keď deti robia do snehu „motýľa“, alebo „anjela“. Ľahnú si na sneh, „mávajú“ rukami, až sa v snehu urobia „krídla“. A ja som sa díval na tohto Ježiša a povedal som si „Motýľ“. Nie v snehu. Skôr mi to pripomína krv. Motýľ, ktorý dáva svoj život. A dávanie života je bolestivé....
„Zázraky kolem nás se dějí, jenom mi je nevnímame. Protože jedeme na autopilota.“ Takto sme to včera zakončili po jednej omši. Štyria v kostole a ja. 😀 😀 😀 Pekná myšlienka. Zázraky okolo nás sa dejú, ale keď žijeme automaticky, tak sme slepí. Potrebujeme sa niekedy zastaviť. Najlepšie každý deň. Aby sme stále videli znamenia Pánovej prítomnosti. Zastaviť a vypnúť...
Začalo to už včera. Hmla pochybnosti navôkol mňa. Jedna moja známa ma stretla na ulici a dala mi otázku: „Je ti dobře?“ Nechápal som jej otázku, nič mi nebolo. No ona asi zacítila moje „trápenie“. Tápem, nevidím dopredu. A aj dnes som sa zobudil do tejto hmly. A počas modlitby som videl, že stojím v bahne, v blate svojich chýb, zlyhaní. Poznáte...
Hovorím svojim deťom v detskej izbe: „Decka, počúvajte ma… Vyberiete si jednu knižku tu z vašej knihovníčky a každý deň si prečítate z tej knižky 5 listov. To znamená 10 strán. Dobre? A tak postupne prečítate celú knihu.“ Náš šiestak si zobral do rúk „Pána prsteňov“ a pozrel sa na počet strán. Minule si ju doniesol z mestskej knižnice, ale nejako sa mu nedarilo...
Po dlhšej dobe som zobral do rúk zošit, do ktorého som si písal vety z nemčiny. Hovorím si: „Asi to vyhodím… Nechce sa mi v tom pokračovať.“ Zobral som zošit, pootvoril a listy v ňom sa začali otvárať a padať jeden na druhý. Ako karty, keď ich do ruky zoberie čarodejník. Letia z jednej ruky do druhej. A mňa sa v tom momente dotkla krása týchto listov a vravím:...
Možno aj preto sa nám nechce modliť, pretože máme modlitbu spojenú s nepríjemnými pocitmi. Som si istý, že mnohí to takto vnímajú: „Modlitba je zápas, je to duchovný boj. A už slovo „boj“ sa bije s radostnou atmosférou, ktorú pripomínajú bublinky šampusu. Čo tak dívať sa na modlitbu iným pohľadom? Radostnejším. Je azda Boh proti radosti? Nespôsobil práve Duch...
Konečne sa mi podarilo nakontaktovať sa na výherkyňu. Moje maily jej padali do spamu a tak bol problém zistiť adresu, na ktorú jej mám poslať darček. Občas sa teda pozrite či v spame nemáte poštu z adresy: info@marekbadida.cz. Výherkyňa si vybrala jeden z týchto dvoch krížikov. A v pondelok jej jeden pošleme na adresu, ktorú nám dodatočne poslala. Nie každý potrebuje nejaký obraz či krížik....
badida@bip.cz