Ženatý kňaz
Nie som jediný. Na Slovensku žije možno aj viac ako 500 ženatých, gréckokatolíckych kňazov. Ale takých, ktorí radi píšu články a robia obrazy, takých veľa niet. Ak vás moje články obohatia a povzbudia, budem veľmi rád.
Je sobota večer. Skoro desať hodín. Niektorí už možno spia. Ja dnes tak skoro nezaspím. Ležím, mám bolesti krížov a beriem do ruky mobil. Nemôžem stáť na nohách. Zajtra je slávnosť a počas nej mám pokrstiť a birmovať mladé dievča, maturantku. Všetko je pripravené. Kostol vyzdobený ako na svadbu. Dosť veľa času venovali farníčky výzdobe. Ja som si počas celého dňa...
Deti odchádzajú do školy. Sú vyparádené. „Máte všetko?“ „Áno.“ „Aj aj nejaký darček pre pani učiteľku?“ Niečo milé stále poteší 😊. A to je ten moment, keď človek začne uvažovať… „Čo dať ako darček? A je jedno, či ide iba o priateľskú návštevu, alebo o plánovanú oslavu. Mať niečo poruke, to je niekedy na nezaplatenie. A keď je to originálne, o to viac....
Včera som počas modlitby zavrel oči a vo svojej predstavivosti som uvidel skalu. A na nej kvitli nádherne kvety. A ako keby som počul: „Vidíš? Preto je potrebná skala v tvojom živote. Ta ťažkosť, ten balvan je tu preto, aby sa na ňom objavili tieto nádherné kvety.“ Máš v živote nejaký balvan a chceš od neho utiecť? Zahodiť ho, odstrániť? Pán je...
Hovorím v nedeľu v kostole: „Představte si, že vám Bůh řekne… tady jsou mé křídla sedni si, já tě ponesu.“ Protože jsme slyšeli jak řekl Mojžíšovi: „Sami jste viděli, co jsem udělal Egypťanům, jak jsem vás nesl na orlích křídlech a dovedl vás k sobě.“ Pozrel som sa na ľudí v kostole: „Umíme si představit, jak sedíme na orlích křídlech?“ „Pani Aničko? Umíte...
Minulú nedeľu v kostole. Nebolo nás veľa. Asi päť, či šesť. Ale stálo to zato. Hovoril som o poslaní, úlohe Svätého Ducha, ktorý ako oheň zohrieva. „Studené vztahy, to nezní moc pěkně, že? Ani studená válka? Že? Nebo studený dům, studený barák, když se večer vracíme do zimy. Není nic příjemné… A co ještě studené, není dobré?“ Dal som...
Pani profesorka z gymnázia sedela v lavici. Ja som stál pred ňou a rozprával. Ako za dávnych čias na gymnáziu. Tentokrát to však nebolo v triede, ale v chráme. Opisoval som jej drevený chrám, interiér, ikony… (viac vo filme „Ukryté poklady“) Rozprával som a ona veľmi pozorne počúvala. Dávala pozor, či ma nenachytá na nejakej chybe. Ako vtedy, keď som odpovedal na vyučovacej hodine. A dostať...
Kristus vstal z mŕtvych! On žije a koná v našich životoch. Určite si už zažil jeho blízkosť. Takéto zážitky sú na nezaplatenie. Sú to najkrajšie chvíle života, keď dovolíme Bohu vstúpiť do svojho života. A ja som si povedal, že si to nenechám len pre seba. Bola by to veľká škoda. Putujeme týmto životom a potrebujeme povzbudenie, aby sme mali silu...
Väčšinu svojich článkov píšem po modlitbe. Je to ako keby som ryžoval, preosieval piesok v rieke a potom sa išiel pochváliť zrnkom zlata, ktoré som našiel. Podeliť sa so svojou radosťou. A vyvolať trošku závisť: „On pri tej rieke našiel zlato! Idem tam aj ja!“ Presne o to mi ide. Nadchnúť k modlitbe. Zober Božie slovo a preosievaj. Nechce sa Ti? Chápem...
Mladá mamička. Barča sa volá. Nechodí do kostola a pravdepodobne asi ani nie je pokrstená. Ale priatelíme sa. Čakala ju operácia a moja manželka sa snažila povzbudiť ju: „Barčo, budeme se za tebe modlit.“ Povedali sme jej to, snáď ju to trošku povzbudí. Asi deň pred jej operáciou som sa modlil a vravím Ježišovi: „Ak chceš, daj mi nejaké povzbudenie...
badida@bip.cz