Ženatý kňaz
Nie som jediný. Na Slovensku žije možno aj viac ako 500 ženatých, gréckokatolíckych kňazov. Ale takých, ktorí radi píšu články a robia obrazy, takých veľa niet. Ak vás moje články obohatia a povzbudia, budem veľmi rád.
Kristus vstal z mŕtvych! On žije a koná v našich životoch. Určite si už zažil jeho blízkosť. Takéto zážitky sú na nezaplatenie. Sú to najkrajšie chvíle života, keď dovolíme Bohu vstúpiť do svojho života. A ja som si povedal, že si to nenechám len pre seba. Bola by to veľká škoda. Putujeme týmto životom a potrebujeme povzbudenie, aby sme mali silu...
Väčšinu svojich článkov píšem po modlitbe. Je to ako keby som ryžoval, preosieval piesok v rieke a potom sa išiel pochváliť zrnkom zlata, ktoré som našiel. Podeliť sa so svojou radosťou. A vyvolať trošku závisť: „On pri tej rieke našiel zlato! Idem tam aj ja!“ Presne o to mi ide. Nadchnúť k modlitbe. Zober Božie slovo a preosievaj. Nechce sa Ti? Chápem...
Zobudil som sa v noci a hovorím si: „Dal som ovečkám vodu?“ A potom som si uvedomil: „Aha, už nie som na Slovensku… Ovce už nemám…“ Tam sme mali dosť veľkú farskú záhradu, ktorú vypásali ovečky. Viac krát sa mi to stalo, že som si v úzkosti spomenul, či sú v poriadku. A keď začali silné mrazy a fujavica, či im netreba odniesť...
Máme 3 týždne do odchodu z Podhorode. Je to maličká dedinka na východe Slovenska. Už iba 3 týždne a nákladné auto s nábytkom odíde. Potom nasadneme do auta celá rodina a do navigácie zadáme cieľ Horšovský Týn, Česká republika. To čo chcem predtým určite urobiť je pobozkať podlahu v chráme. Aj v Podhorodi, aj v Beňatine, aj v Inovciach. Sú to sväté miesta, kde ma Pán...
Nemôžem povedať, že sa poznáme z videnia, lebo Robert je nevidiaci. Už viac krát sme boli na duchovných cvičeniach pre kňazov a minule sme sedeli počas obeda vedľa seba. „Marek, obdivujem tvoj príbeh…“ takto mi on hovorí počas obeda, keď som mu svojou „neoprášenou poľštinou“ v skratke opisoval svoju životnú cestu. Ako som študoval v Poľsku a ako potom moja cesta...
Mladá mamička. Barča sa volá. Nechodí do kostola a pravdepodobne asi ani nie je pokrstená. Ale priatelíme sa. Čakala ju operácia a moja manželka sa snažila povzbudiť ju: „Barčo, budeme se za tebe modlit.“ Povedali sme jej to, snáď ju to trošku povzbudí. Asi deň pred jej operáciou som sa modlil a vravím Ježišovi: „Ak chceš, daj mi nejaké povzbudenie...
badida@bip.cz