Ženatý kňaz
Nie som jediný. Na Slovensku žije možno aj viac ako 500 ženatých, gréckokatolíckych kňazov. Ale takých, ktorí radi píšu články a robia obrazy, takých veľa niet. Ak vás moje články obohatia a povzbudia, budem veľmi rád.
Dnes som si spomenul na sestry, ktoré žijú v uzavretých kláštoroch. Boli sme tam niekoľkokrát na návšteve. Mám na mysli redemptoristky. Aké mám spomienky na ne? Usmievavé sestry, ktoré načúvali každému slovu. Ako prišla spomienka? Cez nemčinu. Našiel som si vetu: „Tichá voda brehy myje.“ Česká verzia je málinko iná: „Tichá voda břehy mele.“ A najviac sa mi zapáčila nemecká: „Stille...
Veľmi rád kladiem ľuďom otázku: „Mal Ježiš svätožiaru?“ Táto otázka sa mi páči aj vo vianočnej dobe, keď sa dívame na malého Ježiška v jasliach, ktorý celý žiary do tmy. Na väčšine obrázkov je tak maľovaný. Neverili by ste, ale mnohí ľudia odpovedia: „Áno, Ježiš mal svätožiaru.“ Myslíte si, že moja otázka o svätožiare je hlúpa? Som presvedčený, že nie...
Takéto slová občas počujem. Aj minule jeden človek napísal pekne na svoj status: „Vstúpil som do svätyne…“ a myslel tým prechádzku v lese. Opisoval krásu prírody, a to ako v nej načerpal novú silu. Príroda vôkol nás je veľkým darom. Pomáha nám. Aj mne by veľmi chýbalo, keby som nemohol chodiť do lesa. Niekedy sa zamýšľam nad starými ľuďmi, ktorí už nemôžu...
Dnes ráno som si písal s jednou „fb priateľkou“, ktorá žije v Litmanovej. Osobne sa nepoznáme, ale jej slová vo mne vyvolali krásne spomienky. Napísala: „Je to miesto, kde sa nebo dotklo zeme.“ Počul som to už viac krát. Ale niekedy slová okolo iba preletia, bez toho, aby sa zachytili. Tentokrát, však do mňa jemne narazili. Napísala tiež:...
Prekvapilo ma to. A to dosť. Mladý kňaz. Naposledy som ho počul asi v roku 2018. Zavolal som mu a vravím: „Matúš, ahoj! Prosím ťa, mohol by som ti poslať niekoľko výtlačkov mojej knihy „Lepší holub na streche“, aby si ich ponúkol vo svojej farnosti?“ „Knihu? Daj pokoj s knihami. My tu máme toľko starosti…“. Myslím, že vtedy budovali chrám,...
Jej manžel odišiel do zahraničia. Emigroval po prvej svetovej vojne do Ameriky a doma ju nechal so siedmymi deťmi. Tento zaujímavý príbeh rodiny Dubayovcov dávali minule v rusínskom národnostnom magazíne. Zaujalo ma to. On, kňaz a odchádza s emigrantami. A potom posiela peniaze, aby manželka kupovala polia a lesy. Má investovať. A čo ona? Klame. Teda aspoň ja som to tak pochopil. Peniaze použila na vzdelanie...
Mnohí mi napísali alebo povedali: „Máš talent.“ Ale keby to bolo iba o tom, že človek má nejakú zručnosť, tak by to bolo málo. Pre mňa bolo rozhodujúcim momentom to, že som sa dostal mimo zónu komfortu. Čo tým myslím? Spolu s manželkou sme vstúpili do kresťanského spoločenstva, kde na seba ľudia zoberú záväzky. Je to záväzok osobnej modlitby,...
Počas modlitby ma niekedy obklopia silné myšlienky. Bolo to aj dnes. Až som mal z toho „husiu kožu“. Pri obyčajnej, jednoduchej modlitbe svätého ruženca. Rozjímal som práve o umučení Ježiša, prvé tajomstvo bolestného ruženca. Je to teraz aktuálne. Zajtra bude sviatok povýšenia Svätého Kríža, v stredu má sviatok Panna Mária Sedembolestná. Utrpenie, bolesť, ťažkosť. Kto by po tom túžil?...
Na malom nádvorí stáli pohromade žiaci a aj niekoľkí rodičia prvákov, stredoškolákov na umeleckej škole. Ja samozrejme ako rodič. Mnohí sedeli na stoličkách, no tí, čo prišli neskôr, museli stáť. Nikdy som na tejto škole s názvom „Zámeček“ nebol, trošku som blúdil, ale nakoniec s miernym oneskorením som to našiel. Po úvodných rečiach pustili film umeleckého riaditeľa, ktorý sa tam nemohol ukázať...
Kaplnka patrí do územia našej farnosti. Nikdy som tam ešte nebol. Až dnes sa mi pod prsty dostal od nej kľúč a vravím manželke: „Poď, ideme sa tam konečne pozrieť. Stále som na to zabúdal.“ Sadli sme do auta a cestovali niekoľko kilometrov. Otvoriť ju nebolo jednoduché. Napasovať starý kľúč do starých dverí, chcelo to trochu trpezlivosti, no podarilo sa. Dvere...
badida@bip.cz